Čo kúpite otcovi, bratovi, šéfovi k narodeninám? Fľaša vína alebo „tvrdého“ predsa nikoho neurazí. Aj keď si to neradi priznávame, alkohol je súčasťou našich životov. Dve deci vínka po náročnom dni alebo „frťan“ uvoľnia myseľ a človek sa cíti príjemnejšie, uvoľnenejšie. Hranica medzi príležitostným pohárikom a závislosťou je však až príliš tenká.
Ako sú na tom Slováci
Prieskumy ukazujú, že na Slovensku je práve alkohol drogou číslo jeden. „Podľa súhrnnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá robila celosvetový monitoring alkoholu v populácii nad 15 rokov v Slovenskej republike, vyšli v prieskume nasledovné údaje – v roku 2010 bolo v našej krajine 10,3 % mužov a 21,9 % žien abstinentov vo veku nad 15 rokov. Mužov konzumentov je 28,8 % a žien 10 %. Škodlivé pitie je u 57,9 % mužov a 27,7 % žien a 10,2 % mužov a 1,1 % žien z populácie trpí závislosťou. Hovoríme však o tých, ktorí sa liečili. Mnohí závislí liečbu nevyhľadávajú a tak reálne môže ísť o vyššie čísla,“ hovorí psychológ a odborník na závislosti PhDr. Jozef Ďanovský (zdroj infodrogy.sk). Tieto čísla sú naozaj alarmujúce. S alkoholom sa stretávame už od detstva. Najprv len glg sladučkého šampanského, neskôr trochu viac... Sama som bola svedkom, keď otecko na jednej svadbe dával ochutnať svojmu dieťaťu slivovicu. To dieťa malo rok! Obhajoval sa tým, že pár kvapiek nikomu neublíži. Bodaj by to tak bolo.
Forma úniku
V našej spoločnosti je akosi zaužívané, že závislými od alkoholu sú predovšetkým muži. Alebo sa alkoholizmus pripisuje sociálne slabším vrstvám. Keď vidíme skupinku bezdomovcov, ktorí si podávajú fľašu a sú pod parou, ani nás to neprekvapí. Jozef Ďanovský vraví, že ide o častý príklad, kedy sa z konzumenta alkoholu môže časom vyvinúť jeho škodlivé užívanie. „Človek začína pitie vnímať ako únik od problémov, no a zhruba v tomto štádiu to postupne prerastá do syndrómu závislosti. Teda človek pije, pretože musí a nevie prestať, vtedy nastúpi zduplicitovanie problémov v živote – k problémom vo vzťahoch, práci a podobne sa navyše pridruží aj problém s alkoholom,“ vysvetľuje. Najzradnejšie na alkohole je práve to, že už pri malých dávkach pri ňom pociťujeme úľavu. Starosti všedného dňa z nás opadnú a my sme hneď dobre naladení. Občasné malé množstvo sa však môže razom zmeniť na jeho pravidelnú konzumáciu. A tá ohrozuje nielen zdravie človeka, ale aj jeho prácu či rodinu.
Alkoholizmus nie je rozmar
Všimli ste si, že osoba závislá od pervitínu, heroínu či iných „tvrdých“ drog vzbudzuje v spoločnosti prirodzený rešpekt? Ľudia sa takejto osoby stránia, majú odstup, ktorý je spojený so strachom. Pri alkohole je to iné. O tomto druhu závislosti hovoríme s opovrhnutím, niekedy so smiechom alebo s uštipačnou poznámkou „veď on je alkoholik“. Akoby sme alkoholizmus zosmiešňovali, bagatelizovali jeho vznik a aj dopad na závislého. „Treba si uvedomiť, že alkoholizmus je choroba ako každá iná. Je to psychické ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc. Ak sa človek, trpiaci závislosťou od alkoholu zodpovedne lieči, môže abstinovať a mať zmysluplnejší život,“ hovorí Jozef Ďanovský.
Tento druh závislosti prirovnáva k cukrovke – ak sa nelieči, človek trpiaci týmto ochorením má veľké problémy. Keď však dodržuje zopár pravidiel, žije plnohodnotný a v podstate normálny život, nie je obmedzovaný svojím ochorením. Psychológ Jozef Ďanovský hovorí aj o takmer absurdnom dôvode, ktorý priviedol abstinenta späť k poháriku. „Jeden pán nepil dlhých dvadsať rokov. Raz však užil kvapky proti kašľu, ktoré obsahujú alkohol a v podstate za pár mesiacov zahodil tie dlhé roky, čo sa alkoholu nedotkol.“ Podľa skúseností odborníkov však pacienti často prerušia kontakty so svojimi terapeutmi a liečebňou a nadviažu na svoju závislosť, ktorú už raz dostali pod kontrolu.
Mama, otec, partner
Ak čítate tieto riadky, určite ste veľmi radi, že problémy alkoholu vašu rodinu obchádzajú. Avšak závislým od alkoholu sa môže stať naozaj každý z nás. Spúšťačom môže byť nadmerný stres v práci, rozchod alebo hádky v rodine. Keď si myslíte, že člen rodiny má s alkoholom problém, určite vyhľadajte pomoc. Ako však postupovať? „Najprv treba vyhľadať ambulantného psychiatra, ktorý zdiagnostikuje závislosť a vypíše návrh na ústavnú liečbu. Tá trvá šesť týždňov až tri mesiace. Počas liečenia pacient absolvuje individuálne a skupinové terapie, edukácie o závislosti a rôzne formy terapií zameraných na syndróm závislosti,“ vysvetľuje Jozef Ďanovský.
Dá sa zvíťaziť?
Akákoľvek forma závislosti je zradná najmä z toho dôvodu, že aj „vyliečený“ pacient sa k nej môže kedykoľvek vrátiť. Stačí malý podnet, ktorý je spúšťačom a začarovaný kruh sa začína. Dá sa teda z alkoholizmu „vyliečiť“? „Teórie sa rôznia. Niektorí odborníci tvrdia, že stačí byť čistý rok, iný tri roky... Dĺžka nie je ujednotená, no to nie je až také významné. Podľa mňa neexistuje vyliečený alkoholik, môže byť iba celoživotný abstinent. To znamená, že proces pitia sa veľmi rýchlo môže aktivovať aj po dlhých rokoch v abstinencii a návrat do závislosti býva zvyčajne veľmi rýchly s fatálnymi dôsledkami,“ hovorí Jozef Ďanovský.
Padnutie do pút závislosti je oveľa jednoduchšie, ako sa z nich dostať. Čo sa týka závislosti od alkoholu, je to o to ťažšie, že v našej spoločnosti je jeho užívanie nielenže tolerované, ale často aj očakávané. Svadby, rodinné oslavy, firemné párty... kto nepije, stáva sa istým spôsobom outsiderom. Tak ako pri všetkom, obzvlášť pri alkohole platí – všetko s mierou. Kde je práve tá naša miera, musí vedieť každý z nás. Netreba podceňovať riziká a byť si istý, že „mne sa to stať nemôže“. Pretože túto myšlienku mala väčšina závislých ešte pred tým, než sa dostala do pazúrov alkoholu.
Foto: Shutterstock