Robili sme to ako malé deti. Zdvihli sme ruku a trochu previnilo ukázali na kamaráta. „To som nebol ja, to on.“ Ako dospelí to tiež často robíme. Lenže už väčšinou nezdvíhame ruky a neukazujeme. Máme iné taktiky. Čo nás vedie k tomu, že tak často zvaľujeme vinu na ostatných?
Celý svet sa proti nám spolčil. Nikto nie je na našej strane, nič nám nejde, nič nám nevychádza. Kto za to môže? Tí ostatní. Napríklad preto, že nám nerozumejú. Alebo preto, že nám rozumieť nechcú. Nesnažia sa nám ísť v ústrety. Uprednostňujú svoje vlastné záujmy. Robia chyby, za ktoré však pykáme my. Prípadne nám vyložene hádžu polená pod nohy, či už si to uvedomujú, alebo nie. To sa potom ťažko niečo dosahuje, keď nám naše úsilie stále niekto kazí. Ale, pochopiteľne, nie sú to len ľudia, koho viníme zo svojich neúspechov, prehreškov, chýb, omylov a krokov vedľa. Pomerne často sa naučíme hľadať vinníka i v okolnostiach. „Ja nič, ja muzikant…“
Egocentrické skreslenie
Psychológ a terapeut Serge Ciccotti ako jeden z dôvodov, prečo máme tendenciu zvádzať vinu na iných a na okolnosti, uvádza takzvané egocentrické skreslenie. V porovnaní s pohľadom pozorovateľa ide o skreslený obraz o sebe. "Napríklad je dôležité dokázať rozpoznať, ako veľmi sme zodpovední za svoj neúspech, aby sme znovu neopakovali rovnaké chyby. Často je to však pre nás veľmi ťažké. Dôvodom sú psychologické mechanizmy, ktoré sa dajú nazvať skresleným vlastným obrazom o sebe (alebo egocentrickým skreslením). Tento typ zdôvodňovania je založený na tendencii pripisovať svoje úspechy sám sebe, napríklad svojmu správaniu, svojmu úsiliu, svojim schopnostiam. Tak isto máme skresľujúcu tendenciu pripisovať svoje neúspechy externým dôvodom, ako je smola, zlomyseľnosť druhých ľudí alebo osud. Prirodzene tiež inklinujeme k tomu, že fakty interpretujeme tak, aby sme si o sebe uchovali vysokú mienku.“ uvádza.
Falošná skromnosť
Egocentrické skreslenie podľa Ciccottiho súvisí - okrem iného - s tým, že si prajeme, aby nás ostatní vnímali pozitívne, či dokonca až ako skvelého jedinca. Líšime sa v tom, za čo chceme byť obdivovaní, na čo má vplyv rodinné prostredie, z ktorého pochádzame, plus naša osobnostná charakteristika, vrátane temperamentu a záujmov. Niekto vystavuje na obdiv svoje vysoké spoločenské postavenie, niekto peňaženku, niekto napríklad ochotu pomáhať potrebným. Pozitívne vnímaní však chceme byť viac či menej všetci – prinajmenšom by nás tak malo vnímať naše najbližšie okolie, rodina, priatelia a kolegovia, teda ľudia, na ktorých a na úsudku ktorých nám záleží najviac. K egocentrickému skresleniu dochádza jednak preto, že sa nevidíme z odstupu, a jednak preto, že uznanie ostatných si chceme aspoň trochu zaslúžiť, a z toho dôvodu potom vyzdvihujeme svoje dobré vlastnosti. To znamená, že niekedy nesiahneme k výhovorkám, ale nahlas uznáme svoju chybu, ale postaráme sa o to, aby si ostatní všimli, že sme tak urobili. „V zamestnaní i v súkromnom živote sme výrazne motivovaní k tomu, aby náš vlastný obraz o sebe vyzeral navonok čo najlepšie,“ vysvetľuje Ciccotti. „Táto motivácia vyvoláva najrôznejšie taktiky a postupy, ktoré môžu niekedy vyzerať takmer machiavellisticky.“
Pocity viny
Psychológ k výhovorkám hádzania viny na iných psychológ: „Pomocou výhovoriek sa nám darí presúvať vysvetľovanie negatívnych udalostí mimo našu osobu. Výhovorky umožňujú oslabiť negatívne pocity, ktoré by sme mohli prežívať…“ Pocity viny a výčitky svedomia sú - popri egocentrickom skreslení a snahou vyzerať lepšie - ďalšími dôvodmi, prečo sa bránime slovami, že my za to nemôžeme. Uvedomujeme si vlastnú chybu, ale pretože sa nechceme trápiť negatívnymi pocitmi, uchyľujeme sa k výhovorke a presvedčíme okolie i samých seba, že „sme v tom nevinne“. Zbavíme sa tak zodpovednosti, ktorá je nepríjemná, a presunieme ju inde – na niečo alebo na niekoho. Tým sa pre nás tá-ktorá záležitosť stáva uzatvorenou a my sa ňou nemusíme zaoberať, čo prináša určitú úľavu. „To nie ja, to oni,“ povieme si s uspokojením, a ideme ďalej. Taká úľava však podľa psychológov dlho nevydrží, pretože keď si nepripustíme, že sme urobili chybu, nezačneme s jej odstraňovaním a nabudúce sa jej dopustíme znova. Nikto sa nemôže poučiť z chýb, z ktorých viní niečo alebo niekoho iného.
Foto: Shutterstock