Každé ráno sa trikrát vraciam ku dverám: naozaj som byt zamkla, alebo sa mi to len zdalo? Cestou do práce potom premýšľam o tom, či za moju neschopnosť zapamätať si takú banalitu môže stres a priveľa pracovných povinností, alebo zhoršené fungovanie mozgu. Je možné zvíťaziť nad svojou pamäťou? A na ako dlho?

Dnešná doba je roztržitá, plná stresu a zo všetkých strán sa na nás valia informácie. Väčšinu z nich zabudneme, pretože nie sme schopní sa na ne koncentrovať. Znie to logicky: čomu nevenujeme dostatočnú pozornosť, to si nepamätáme. Kedykoľvek sa nám stane niečo také á la stretnutie po rokoch, žehlička, svetlá, zamykanie alebo zbytočná cesta do chladničky - hovoríme, že sme zabudli. V mnohých prípadoch to však nie je pravda. Informácie sa nám do pamäti ani nezaznamenali. Minuli nás, pretože sme sa na ne dostatočne nesústredili.

„Tieto príhody nesúvisia ani tak so zlou pamäťou, ako skôr s vlastnou nedisciplinovanosťou. Dovoľujeme našej mysli, aby bola rozbehaná v mnohých smeroch. Cestou z bytu myslíme na to, aké schôdzky nás počas dňa čakajú, čo kúpime na večeru, a vôbec sa nesústredíme na činnosť, ktorú práve robíme. Niet sa čomu čudovať, že si potom niečo nepamätáme, keď sme vlastne duchom neprítomní,“ vysvetľuje Danuša Steinová, predsedníčka Českej spoločnosti pre trénovanie pamäti a mozgový jogging. Niekedy sa podobným príhodám zasmejeme, inokedy zažijeme poriadny trapas. Lenže roztržitosť môže mať i nepríjemné následky. Preto je dobré naučiť sa našu myseľ ovládať. „Poviete si, že si napríklad chcete uvedomiť, či ste zamkli byt. Jednou z možností, ako to dosiahnuť, je vizualizácia tohto deja. Čo si dokážete predstaviť a spojiť s niečím, čo poznáte, to si tiež dokážete zapamätať. 

Ako funguje pamäť?

Pamäť je jednou z najdôležitejších schopností ľudského mozgu. Vďaka nej vieme čítať, písať a môžeme si vybavovať najrôznejšie spomienky. Odborníci ju delia podľa rôznych hľadísk. Najčastejšie na pamäť krátkodobú, ktorú uplatňujeme predovšetkým pri riešení každodenných problémov a využitie informácií v nej uložených je časovo i kapacitne obmedzené, a pamäť dlhodobú. V nej sú uložené informácie, ktoré človek potrebuje počas veľkej časti svojho života. Ľudský mozog sa v procese evolúcie vyvíjal tak, aby nebol presýtený a pomohol nám v kritických okamihoch života. Z tohto dôvodu je kapacita pamäti v ňom uloženej obmedzená, pri krátkodobej napríklad na 5 až 9 informácií pri jednom vneme.

Mozog je sval, ktorý, ak ho budete priebežne trénovať, posilníte a výrazne tak zvyšujete šancu, že vás nezradí ani vo vyššom veku. Aj keď je vývoj ľudského mozgu ukončený zhruba v 25 rokoch a potom už sa postupne zhoršuje, problémom s pamäťou sa dá v mnohých prípadoch vyhnúť práve pravidelným tréningom. Najčastejším zabijakom pamäti totiž nie je vek, ale práve jej zanedbanie a netrénovanie. Keď to vieme, prečo trénuje len hŕstka ľudí? Odpoveď je jednoduchá: sme pohodlní. „Väčšina ľudí nevidí dôvod začať s tréningom, kým sa neobjavia prvé problémy. To je chyba. Najlepším liekom proti chátraniu pamäti je totiž celoživotná aktivita, činorodosť a záujem o nové veci,“ hovorí psychológ Marek Preiss z Psychiatrického centra v Prahe.

Aktivita lieči

S trénovaním pamäti je vhodné začať kedykoľvek. Čím skôr začnete, tým lepšie, a začať sa dá napríklad už v detstve. Pre deti existujú špeciálne tréningové programy založené na hre, majú k dispozícii obrázky, hračky, pastelky a od lektorov dostávajú rôzne úlohy, v ktorých trénujú predstavivosť, sústredenie a myslenie. V neskoršom veku nastáva pravá chvíľa na trénovanie mozgu oveľa skôr, než si to naplno uvedomujete a kým prehlásite, že „vám to nejde do hlavy“. Len čo sa objavia prvé problémy, napríklad so žehličkou, svetlami alebo zamykaním bytu a zároveň zistíte, že sa vám nedejú len občas vplyvom roztržitosti, stresu alebo prepracovanosti, ale objavujú sa pravidelne a spôsobujú vám problémy, je to tá pravá chvíľa na aktivitu. Najprv je dôležité narušiť každodennú rutinu, ktorá vám dovoľuje veľa činností vykonávať celkom bezmyšlienkovito a mechanicky. "Keď sa  snažíme robiť veci po novom, aktivizujeme nové oblasti mozgu. Podporujeme vytváranie nových spojení medzi neurónmi, a tým si budujeme určitú rezervnú mozgovú kapacitu. Tá sa môže náramne zísť ako kompenzácia prípadného poškodenia mozgu pri vážnom úraze, chorobe alebo pri nastupujúcej starobe,“ hovorí Danuša Steinová.

 

Učte sa mnemotechnikou

Na to, aby ste donútili svoju pamäť kvalitnejšie pracovať a dlhodobo zvýšili kapacitu pamäti, bohužiaľ, nestačí iba narušiť zavedené poriadky. Budete na to potrebovať i špeciálne techniky, nazvané mnemotechnické učenie. Tieto techniky sa môžete naučiť buď sami, alebo ich vás naučia v kurzoch trénovania pamäti. Čaro kurzov je v tom, že sa pri ich trénovaní vyhnete mnohým omylom, ktoré by vás mohli zbytočne doviesť k zlým návykom. Mnemotechniky sú veľmi jednoduché a ich podstata spočíva v tom, že ak si chcete niečo úspešne zapamätať, musíte si novú informáciu spojiť s niečím, čo už poznáte a potom si vytvoriť jej mentálny obraz. Pretože to, čo si viete predstaviť, dokážete si tiež oveľa lepšie zapamätať.

Nákup bez zoznamu pomocou techniky Loci

Keď sa chcete vybrať na nákup bez zoznamu a zapamätať si jednotlivé položky, ktoré máte kúpiť, môžete využiť techniku Loci. To, čo si potrebujete uchovať v pamäti, spojíte s konkrétnym, vám známym prostredím, a pomocou obrázkov si vytvoríte čosi ako filmový príbeh. „Pre techniku Loci sa používa predstava dôverne známeho priestoru, napríklad vlastného bytu, chaty alebo ulice. Na nej si vytipujete významné zastávky, podľa toho, koľko položiek si v danom okamžiku potrebujete zapamätať. Ku každej zastávke potom priradíte jednu z ukladaných informácií alebo položiek, nikdy to však nesmie byť miesto pre danú vec typické,“ vysvetľuje René Műller.

 „Techniky sú pre rôzne vekové kategórie rovnaké. Starším ľuďom možno dlhšie trvá, kým sa uvoľnia a kým prekročia mantinely zabehnutých spôsobov, v kurzoch u nich pozorujem aj výraznejšiu hanblivosť. Ich výkony sa však nijako nelíšia od výkonov mladých ľudí. Naopak. Vďaka životným skúsenostiam majú bohatšie asociácie a len čo zistia výrazný posun v pamäťových schopnostiach, spolupracujú veľmi intenzívne,“ tvrdí René Műller.

Trénujem, tak prečo mi to nejde?!

Problémy s pamäťou nie sú výsadou staroby, ale môžu sa objavovať už okolo tridsiatky. Preto ľudia, ktorí začnú napríklad v neskoršom veku študovať, hovoria, že im trvá oveľa dlhšie naučiť sa niečo nové a je pre nich tiež ťažšie sústrediť sa na viac úloh naraz. Niektoré problémy sú spôsobené roztržitosťou, iné neochotou trénovať mozog. Ale poruchy pamäti môžu signalizovať i prvé príznaky ochorenia – zápalu mozgu, nádoru alebo začínajúcej Alzheimerovej choroby, ktorá je najčastejšou demenciou. Ak máte ohľadom svojej pamäti akékoľvek pochybnosti, môžete si ju nechať otestovať v ktorejkoľvek psychiatrickej ambulancii. Práve sťažnosti na pamäť a pozornosť sú najčastejšie dôvody, prečo ľudia na psychiatriu prichádzajú. Často neoprávnene.

Podľa odborníkov si totiž na pamäť sťažujú najčastejšie ľudia s enormnými požiadavkami na svoj výkon, alebo s nízkym sebavedomím. Dôležité je uvedomiť si, že každý človek má rozdielnu schopnosť pamätať si a že pamäť výrazne ovplyvňuje aj čas. Čím dlhšie uplynie od nadobudnutia informácie, tým horšie si spomíname na detaily, a ak niektoré informácie prestaneme používať úplne, prekryjú ich zase iné. Je to prirodzený proces, pre mozog rovnako dôležitý ako to, aby sa učil novým veciam a získaval tak nové informácie. Na záver ešte jedna, možno najdôležitejšia zásada trénovania mozgu: pamäť výrazne ovplyvňuje motivácia. Poznáte predsa ten rozdiel, keď sa cudzí jazyk učíte z donútenia, a keď to isté robíte spontánne, skrátka pretože chcete? K tomu je potrebné pripočítať ešte koncentráciu, teda sústredenú pozornosť, pri ktorej dokážete zvlášť dobre prijímať a chápať informácie. Ak vám tréning doteraz nešiel tak, ako ste si predstavovali, skúste to teraz inak: bez stresu a uvoľnení. A nezabudnite, že i tu platí: trpezlivosť a vydržať!

Foto: Shutterstock