Najväčšiu časť z výplaty nám mesiac čo mesiac odkrojí jedlo a bývanie. Napriek tomu, že na chlieb sa dlho a ťažko robí, nakoniec skončí v koši. Odhaduje sa, že každý Slovák vyhodí štyri jedlá týždenne. Najvyšší čas zmeniť to.

Máte zrátané, koľko peňazí ste utratili v predajniach potravín pred vianočnými sviatkami? Z údajov Poštovej banky vyplýva, že len ich klienti od januára do októbra mesačne „prejedli“ v priemere 15 miliónov eur. Počas posledných dvoch me- siacov však za potraviny míňame až o štvrtinu viac. A tieto peniaze nakoniec skončia medzi odpadkami. Napriek tomu, koľko nás potravi- ny stoja, v Európskej únii sa ročne vyhodí asi 89 miliónov ton jedla. „Odhady potravinového odpadu v číslach sa u nás pohybujú od 35 do 168 kg na osobu ročne. Slovensko teda určite nepatrí medzi uvedomelé krajiny, ktoré riešia tento problém. Napríklad v severských krajinách, predovšetkým v Dánsku, je táto téma denne diskutovaná v médiách a v spo- ločnosti. Považujú ju za vážny problém, ktorý sa snažia riešiť,“ hovorí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food a dodá- va, že za posledných 5 rokov sa v spomínanom Dánsku podarilo znížiť potravinový odpad o 25 percent .

Plytvanie potravinami je silná stránka Slovákov

Slováci trpia dvoma problémami. Tým prvým sú následky socializmu v našom nákupnom správaní. Akoby sme stále potrebovali využiť dostatok tovaru, nabažiť sa toho, že dostupné je všet- ko a stále. A druhou slabou stránkou našincov je prehnaná slovenská pohostinnosť. Musíme mať vždy čo ponúknuť, aj s vedomím, že sa to nezje. Poloprázdny stôl by bol pre nás hanbou. Svoj podiel viny za to nesú, samozrejme, aj obchodníci a gastrobiznis. Množstevné akcie, obrovské nákupné košíky, do ktorých sa veľa zmestí a priveľké porcie v reštauráciách idú ruka v ruke s našimi očakávaniami dokonalosti na pultoch, keď z predaja vylúčime všetko ovocie a zeleninu, ktorá nevyzerá perfektne – toto sú hlavné katalyzátory plytvania potravinami.

Naša spoločnosť pritom trpí nedostatkom potravín. „Pri aktuálnom raste populácie by sme do roku 2050 mali zvýšiť produkciu potravín o 60 percent! Čo je absurdné, pretože 1,3 miliardy ton potravín ročne smeruje do koša, a to najmä zásluhou spotrebiteľa. Je to neudržateľný stav, ktorý ničí našu planétu,“ upozorňuje Alexandra Kolarik. Dodáva, že nejde totiž iba o plytvanie jedlom, ale aj o plytvanie pôdou, vodou, energiou. Na vypestovanie potravín, ktoré vyhadzujeme do koša, sa využíva plocha s rozlohou Číny, Kazachstanu a Mongolska. Okrem toho až tretinu vody, použitej na produkciu potravín, vyhadzovaním jedla doslova vylejeme do žumpy. A ak by bol potravinový odpad svetovou ekonomikou, bol by 3. najväčším producentom CO2 po USA a Číne.

 

Podľa údajov OZ Free Food najviac plytváme ovocím, zeleninou a pečivom. Problémom býva aj varené jedlo, keďže zvykneme variť vo veľkom, ale potom sa nám nechce jesť tri dni po sebe to isté. Treba si uvedomiť, že každé vyhodené jablko, nedojedená porcia jedla či plesnivý chlieb sa násobí miliardami. Je najvyšší čas zamyslieť sa nad dôsledkami nášho rozmarného spôsobu života, začať sa správať zodpovedne a ekonomicky:

  • Nákupy si plánujte, do obchodu choďte s nákupným zoznamom.
  • Nepatríte medzi plánovačov? Nakupujte častejšie a menej. Len to, čo zjete v daný deň.
  • Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať, dajte dopredu a vopred si premyslite, čo z nich pripravíte.
  • Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti a aj napriek označeniam nezabúdajte na svoje zmysly. To, že niečomu uplynie trvanlivosť, ešte neznamená, že sa v sekunde premení na jed.
  • Využívajte techniky, vďaka ktorým udržíte jedlo dlhšie pri živote – mrazenie, blanšírova- nie, fermentovanie či zaváranie.

Zmena musí nastať u každého z nás

Inšpiráciou pre vás môžu byť aj zamestnanci Poštovej banky, ktorí už začali so zmenou postoja k potravinám. O plytvaní jedlom a hlavne o tipoch, ako tento stav zvrátiť, hovoria s odborníkmi na prednáškach a čítajú v interných blogoch. Na centrále si zriadili aj komunitnú špajzu ́Naša špajzka ́. Zamestnanci do nej môžu priniesť potraviny, ktoré už nestihnú spotrebovať, sú ešte riadne uzavreté a iným kolegom sa môžu zísť. Aj toto je jeden zo spôsobov, ako sa „zbaviť“ nadbytku jedla, potravín – zmysluplne, bez plytvania.

Foto: Shutterstock