Príležitosti, ktoré nám súčasná doba prináša, ovplyvňujú aj naše životné rozhodnutia. Nežijeme promiskuitne, ale so svojím súčasným partnerom nemusíme zostať, až kým nezostarneme. Odborníci čoraz častejšie rozprávajú o sukcesívnej monogamii. Ak sme nespokojní, vzťah neopravujeme, ale partnerov radšej vymeníme.
A žili šťastne, až kým nepomreli. Už odmalička počúvame krásne rozprávky o tom, ako smutnú princeznú zachránil švárny princ, potom mali hŕbu detí, a ďalej to poznáme všetci. Model celoživotných partnerstiev bol vlastne jediný široko akceptovaný ešte v časoch našich starých mám. Za posledné desaťročia sa toho mnoho zmenilo. A zmenilo sa aj naše vzťahové a sexuálne prežívanie. Doba je dnes oveľa voľnejšia, spoločenské a kultúrne normy nám dnes umožňujú viac sa nadýchnuť. Ako sa to prejavuje? Žijeme dekadentnejšie, skazenejšie ako naši predkovia? Odborníci upokojujú, o žiadne zemetrasenie v prežívaní našich vzťahov nejde. Párové spolužitie je stále najbežnejší model nášho správania.
Psychológovia však stále viac rozprávajú o sukcesívnej alebo sériovej monogamii. Znamená to, že bežne nemávame viac partnerov súčasne a žijeme monogamne. Ak nám však vzťah už prestane vyhovovať, máme tendenciu súčasného partnera nahradiť novým. Niektorí výskumníci dokonca upozorňujú, že tento model sa stáva dominantným. V skratke: so svojou študentskou láskou zostane dkonca života len malý zlomok ľudí. U väčšiny z nás platí, že náš partner v dvadsiatich piatich rokoch bude pravdepodobne odlišný ako náš partner na dôchodku.
Nové príležitosti
Zmeny trendov nakoniec vidíme aj v bežnom živote. Byť nemanželským dieťaťom v dobe našich rodičov a starých rodičov nebolo úplne bežné a takéto deti si často niesli miernu spoločenskú stigmu. Dnes už je situácia diamet- rálne odlišná. Svadba nie je pre mladých ľudí niečo, na čom by vyslovene trvali. Podľa úda- jov štatistického úradu sa v posledných rokoch na Slovensku štandardne rodia štyri z desiatich detí nezosobášeným rodičom.
Je to pochopiteľné. Dnes žijeme úplne ináč ako naši predkovia. Podľa sexuologičky Dany Šedivej je zásadný rozdiel v tom, kedy a za akých okolností vstupujú do partnerských vzťahov dnešné generácie oproti generáciám ich predkov. Nie tak dávno dozadu bolo bežné, že ľudia celý život prežili v jednej obci. Spravidla si zobrali prvého partnera, ktorý sa naskytol, a aj keby chceli, nemali s čím porovnávať. Dnes je situácia iná. Málokto vstupuje do manželstva s prvým sexuálnym partnerom, navyše máme v porovnaní s našimi predkami neskutočne široké možnosti. Môžeme cestovať, čítať knihy či pozerať filmy, získavať informácie alebo zoznamovať sa s novými partnermi na internete. Mnohé páry aj dnes síce spolu zostávajú z ekonomických či dokonca existenčných dôvodov, v súčasnosti to však už nie je taká neprekonateľná prekážka pre drvivú väčšinu populácie ako v minulosti. S našimi možnosťami prirodzene rastú aj naše očakávania. „Sme nároční. Na autá aj na vzťahy,“ hovorí D. Šedivá.
Opraviť, nevymeniť
Opustiť nefunkčný vzťah a nahradiť ho novým, perspektívnejším nemusí byť nutne zlé rozhodnutie. Naši starí rodičia síce žili v jednom vzťahu celý život, to však nemusí nevyhnutne znamenať, že boli šťastnejší. Vo svojich vzťahoch zotrvávali, lebo nemali reálnu možnosť ich opustiť, ani keď sa trápili. A to nie je reč len o alkoholizme či fyzickom násilí vo vzťahu, ale aj o bežných situáciách, keď si jednoducho dvaja partneri po dvoch desiatkach rokov spolužitia už jednoducho nerozumejú.
My dnes máme oveľa vyššie nároky aj očakávania, čo sa týka nášho osobného šťastia. A preto, ak sa vo vzťahu trápime, máme tendenciu nahradiť ho novým. Ťažkosti však môžu nastať, keď problém riešime výmenou namiesto opravy aj pri menších prevádzkových poruchách. Konzumná doba s množstvom príležitostí nás totiž naučila novému správaniu, ktoré máme tendenciu prenášať aj do ľúbostného života. Keď sa našej babičke roztrhla sukňa alebo blúzka, zašila si ju. A dnes? Ruku na srdce, odpadnutý podpätok na čižme často pre nás nie je dôvod na návštevu obuvníka, ale príležitosť kúpiť si novší model. A takisto, ako sme nároční na naše módne doplnky, sme nároční aj na človeka, s ktorým zdieľame väčšinu nášho času.
Ako priznáva psychologička Dana Šedivá, udržiavať šťastný vzťah dlhé desaťročia je nesmierne komplikované. „Pravdepodobne nie sme stavaní na také dlhé partnerstvá, ako v súčasnosti žijeme. Ľudia v minulosti zomierali oveľa mladší, partnerstvá netrvali bežne päťdesiat rokov. Máme viac pokušení aj možností, ako ich realizovať,“ hovorí. Štatistiky a výskumy v tomto smere bývajú nepresné. Ak aj nejaké dáta tohto druhu existujú, často sú na míle vzdialené od skutočnosti – ľudia o svojom intímnom živote výskumníkom nemusia hovoriť pravdu. Napriek tomu po nevere, ako riešení partnerských problémov, podľa názoru odborníkov nesiaha mnoho z nás. Mať viacero paralelných vzťahov v našej kultúre síce nie je nič nezvyčajné, nie je to však náš bežný vzorec správania. Väčšina z nás si totiž stále pamätá na krásne rozprávky z detstva, a naše túžby a ideály sú podobné. Väčšina z nás by chcela mať dlhodobo fungujúci vzťah, len málokto sníva o úžasnom novom partnerovi či partnerke každý rok. Rodinná stabilita a spokojnosť je pre väčšinu z nás stále tá najvyššia hodnota, na konci dňa chce každý mať v prvom rade šťastnú rodinu. „Aj dospelí ľudia berú ťažko, keď sa ich rodičia rozvádzajú. Základné odporúčanie je držať rodinu pohromade, kým to ide,“ dodala Dana Šedivá.
Foto: Shutterstock