Robíme to už od útleho detstva. Každý z nás už zaiste hodil vinu na niekoho iného. Často to však robíme aj ako dospelí, len už na to máme precíznejšie taktiky. Čo nás vedie k tomu, že pomerne často zvaľujeme vinu na ostatných?
Skúste si všimnúť, ako často používate toto slovíčko. Keby nepršalo, prišiel by som. Keby nemeškal autobus, prídem načas. Keby nebol na úrade zmätok, všetky splátky mám v poriadku. Aj keď si tak trochu uvedomujeme, že na svojich neskorých príchodoch, alebo iných problémoch, máme podiel viny, snažíme sa ho striasť pomocou tohto slovíčka.
Egocentrické skreslenie
Známy psychológ Serge Ciccotti uvádza ako jeden z dôvodov, prečo máme tendenciu hádzať vinu na iných tzv. egocentrické skreslenie. Ide o o skreslený obraz o sebe. To nám bráni často nazerať na javy a ich dôvody skutočne. Nepriznáme si chybu a budeme ju radšej hádzať na niekoho iného. Najväčším problémom celej veci je však fakt, že sa z tohto potom nepoučíme a nabudúce túto chybu bez mihnutia oka zopakujeme.
Toto skreslenie nás okrem toho vedie aj k tomu, že svoje úspechy pripisujeme svojmu úsiliu, schopnostiam, ale neúspechy externým dôvodom ako smola, zlomyseľnosť iných ľudí alebo osud. Prirodzené pre nás býva aj to, že fakty radšej interpretujeme tak, aby sme si zachovali sami o sebe vysokú mienku.
Kto nesie zodpovednosť?
Ak sa nám zrúti sadrokartónová stena, ktorú sme postavili, začneme hovoriť o zlom náradí, alebo nekvalitnom poradenstve toho, kto nám predal materiál. Podobne je to aj ak v škole nespravíme skúšku. Nikdy to nie je o tom, že by sme to nezvládli my, ale budeme si nahovárať, že si na nás zasadol profesor, alebo je toho na nás v poslednej dobe veľa.
Treba však povedať, že je to tak aj z opačnej strany, čo potvrdil výskum. Keď žiaci excelovali, učitelia to hodnotili ako ovocie ich kvalitného vyučovacieho procesu. Ak však študenti začali dosahovať zlý priemer, profesori boli presvedčení, že chyba je v žiakoch, ich prostredí a prístupe.
Falošná skromnosť
Ľudia chcú byť obdivovaní. Prostredníctvom falošnej skromnosti sa snažíme posilniť dobrý dojem iných o nás samých. Niekedy sa tak neskúšame vyhovoriť, chybu si priznáme, ale postaráme sa o to, aby to videli všetci. V zamestnaní a aj v súkromí sme tak často výrazne motivovaní k tomu, aby sme náš vlastný obraz o sebe vytvorili pred druhými čo najpozitívnejšie, k čomu používame rôzne taktiky.
Pocity viny
Výhovorky podľa psychológia umožňujú oslabiť negatívne pocity, ktoré by sme inak mohli prežívať, ak by sme si pripustili celú vinu na seba. Práve pocity viny a výčitky svedomia sú popri egocentrickom skreslení a snahe vyzerať lepšie, ďalšími dôvodmi, prečo sa snažíme vyhovárať, že my za danú situáciu nemôžeme.
Síce si uvedomujeme vlastné chyby, ale nechceme sa trápiť negatívnymi pocitmi. Preto radšej presvedčujeme okolie, no najmä samých seba, že my sme v tom bez viny. Zodpovednosť tak presunieme mimo nás, udalosť uzavrieme a nemusíme sa ňou zaoberať.
Psychológovia však upozorňujú, že treba byť v tejto veci opatrní. Takáto úľava totiž nebýva dlhodobá a navyše ak si chybu nepripustíme, hrozí že ju zopakujeme znova. Nik sa totiž nepoučí z chýb, ktoré si v skutočnosti sám neprizná.
Foto: Shutterstock