Metódy plánovaného rodičovstva sa v súčasnosti tešia veľkému záujmu. Keď  si to však rozmeníme na drobné, má to pre i proti. Hoci je dobré, ak sú rodičia na dieťa pripravení, na druhej strane sa odkladanie rodičovstva často krát spája s niekoľkými rizikami. O aké teda ide?

Kariéra na prvom mieste

Dosiahnutie želaného úspechu je pre každého akoby splnením tajného sna. Veď kto by nechcel mať vydarenú kariéru a k tomu skvelé finančné zabezpečenie? No má to aj druhú stránku mince, na ktorú najčastejšie dopláca potenciálna rodina. Každým ďalším úspešným pokrokom v kariére však chceme viac, čím sa odkladanie rodičovstva neustále posúva na neurčito. 

Finančné zabezpečenie

Práve otázka financií býva pri plánovaní rodiny zásadná. Vybudovať pre deti stabilné finančné zázemie je prvou prioritou pri zakladaní rodiny. No dosiahnuť hodnotu, s ktorou by sme boli spokojní nie je možné zo dňa na deň, niekedy ani z roka na rok. S tým súvisí aj fakt, že neustále naháňanie sa za finančným zabezpečením neúprosne zvyšuje vek rodičov, s ktorým priamo úmerné klesá plodnosť. 

Vyšší vek = vyššie riziko

Pre ženy, ktoré túžia po dieťati a zároveň aj po slušnom životnom štandarde, sa odkladanie materstva stáva už akousi normou. Približne po 35. roku života začína plodnosť žien klesať, pretože telo neprodukuje taký počet zrelých vajíčok ako v mladšom veku. Samozrejme, že otehotnieť je možné aj v tomto veku, no môže to byť dlhší proces.

 

O niečo horšie sú na tom „starší“ rodičia, ktorí plánujú rodinu až okolo štyridsiatky. Pre ženy je ťažšie otehotnieť, pretože ich plodnosť klesá a zvyšuje sa napríklad aj riziko Downovho syndrómu na 1 ku 100, pričom u tridsaťročných žien je to 1 k 1000 narodených detí. Takisto sa zvyšuje riziko potratu, vo veku 40 rokov je to približne 35 %. Tehotným ženám vo vyššom veku tiež hrozí vyššie riziko komplikácií, ako je tehotenská cukrovka, vysoký krvný tlak a nedonosenie plodu. 

Nejde však len o vek matky. Hoci sa veku otca súvisiacemu so splodením dieťaťa doposiaľ neprikladala nadmerná dôležitosť, podľa vedcov môže byť aj vek otca rovnako problémový. Ako muž starne, je vystavený množstvu environmentálnych toxínov, ktoré môžu spôsobovať mutácie DNA v spermiách. To znamená, že deti starších rodičov môžu byť vo väčšej miere vystavené neurologickým poruchám, ako sú autizmus, ADHD alebo schizofrénia. „Ak porovnáme dieťa 24-ročného otca a dieťa 45-ročného otca, tak je 3,5-krát vyššia pravdepodobnosť, že dieťa staršieho otca bude mať autizmus, 13-krát vyššia pravdepodobnosť ADHD, 2-krát vyššia pravdepodobnosť psychotických porúch.“ uviedli vedci vo svojej štúdii. 

Inteligencia dieťaťa

Okrem vyššieho rizika rozvoja neurologických chorôb, odborníci ďalej zistili zaujímavý fakt spojený s vyšším vekom otcov a IQ ich detí. Zistilo sa, že deti starších otcov dosiahli pri meraní poznávacích schopností horšie výsledky v porovnaní so svojimi rovesníkmi, ktorých otcovia mali priemerne 25 rokov. Nižšie skóre v IQ dávajú autori štúdie do súvislosti s množiacimi sa dôkazmi o tom, že s vekom sa mení aj kvalita spermií.

Existuje vysoká pravdepodobnosť, že rodičia, ktorí majú deti vo vyššom veku, napokon možno nebudú môcť mať toľko detí, ako si pôvodne želali. Jeden výskum dokonca tvrdí, že až dve tretiny rodín s rodičmi vo vyššom veku neboli schopní mať viac ako jedno dieťa. V takomto veku fyziologická aktivita pohlavných buniek výrazne klesá, takže schopnosť prirodzeného počatia je naozaj len ojedinelá. Vďaka tomu svoj vrchol zažívajú aj metódy umelého oplodnenia, pri ktorých však treba rátať s nákladnosťou celého procesu. 

Foto: Shutterstock