Štvorročné dieťa kladie približne 300 zvedavých otázok denne. Predtým, než dospeje, jeho každodenná zvedavosť klesne takmer na nulu. Psychológovia pritom tvrdia, že vďaka zvedavosti je náš život nielen bohatší, ale aj zmysluplnejší. A možno aj dlhší.

Viac ako len šťastie

„Študoval som ľudí, ktorí trpia hanblivosťou a obávajú sa, že ich okolie bude hodnotiť. A zároveň som pozoroval aj opačné typy, ľudí s bohatým spoločenským životom. Pýtal som sa na ich pocity počas sociálnych interakcií. A stále znovu som od nich počul podobné odpovede: Zaujímalo ma to, bol som zvedavý. Uvedomil som si, že zvedavosť je liekom na úzkosť,“ tvrdí psychológ Todd Kashdan

Zvedavosť je podľa neho nielen túžba po vedení, ktorá nás vedie k tomu, že si googlujeme pozoruhodné a v praktickom živote nevyužiteľné fakty, ale aj ochota vystavovať sa novým zážitkom a skúsenostiam, o ktorých presne nevieme, ako dopadnú. Zvedaví ľudia neodvodzujú svoju spokojnosť len od hedonistických aktivít, ako je sex, televízia alebo popíjanie, ale sa venujú rôznym zmysluplným činnostiam, čo im dodáva vyššiu úroveň kvality života. A mávajú aj kvalitnejšie vzťahy.

Radi sa totiž druhých vypytujú a načúvajú im bez toho, aby ich nejako posudzovali alebo odsudzovali. Záujem o druhých ľudí im pomáha nadviazať nové priateľstvá a prehĺbiť tie doterajšie. Zvedavosť môže osviežiť dokonca aj manželstvo po dvadsiatich rokoch. Stačí prestať predpokladať, že o svojom partnerovi predsa už všetko vieme. To, čo o ňom vieme, je len predstava, ktorú sme si o tom druhom vytvorili počas prvých rokov vzťahu, kedy sme sa navzájom spoznávali. A konečne, podľa jedného výskumu, zvedavosť dokonca predlžuje život a je prevenciou niektorých neurologických ochorení.

Zvedavosť bolí

Benefity zvedavosti sú jednoznačné a napriek tomu väčšina dospelých zvedavá nie je. Prvým dôvodom je, že väčšina z nás sa hanbí klásť „hlúpe“ otázky. Chceme vyzerať ako tí, ktorí už vedia, boli akoby zasvätení. Nechceme pred druhými prezradiť, že nemáme ani šajnu, o čom sa hovorí, napriek tomu, že ostatní na tom môžu byť podobne. Vo väčšine firiem a rovnako i na školách najviac brzdí zvedavosť aj strach z toho, že budeme potrestaní za chybu alebo neúspech.

Nerozlučným spoločníkom zvedavosti je neistota. Vždy, keď zapojíme zvedavosť, vpúšťame do života niečo, čo sa nedá dopredu úplne odhadnúť čo to vlastne je. Zvedavosť nám súčasne pomáha tejto neistote čeliť. V jednom experimente sa mali dobrovoľníci venovať činnostiam, ktoré považovali za nepríjemné. Keď ich organizátori pokusu vyzvali, aby sa zamerali na nové a neznáme aspekty toho, čo robia, dobrovoľníci boli sami prekvapení tým, že údajne nepríjemná činnosť sa im nečakane zapáčila.

Jedným z testovaných bol napríklad osemnásťročný kulturista, ktorý našiel nečakané potešenie pri háčkovaní. Po ukončení pokusu priznal, že ho prekvapilo, aké je to namáhavé, ale zároveň konštatoval, že je to činnosť, ktorá sa môže využiť pri meditácii. Stačilo, aby sa zbavil predstavy, že háčkovanie je pre mladého muža nepredstaviteľné.

Nový pohľad na svet

Každému z nás je daná iná úroveň zvedavosti, ktorá okrem toho po tridsiatke plynule klesá. „Veľa ľudí napríklad v mladosti hralo na nejaký nástroj, ale potom prestali a teraz hovoria – musím chodiť do práce. V skutočnosti neexistuje žiadna definícia toho, čo dospelí majú alebo nemajú robiť a ako majú žiť. Pre niektorých ľudí je to skutočne objav, premieňajúci celý ich doterajší život,“ hovorí expert. Zvedavosť okrem toho môžeme kultivovať každodenným cvičením.

Zvedavosť je totiž spôsob prístupu k svetu, ktorý môžeme praktizovať v úplne všedných situáciách. Môžete napríklad počas cesty do práce venovať pozornosť detailom, ktoré ste si nikdy predtým nevšimli, alebo sa snažiť každý deň sa dozvedieť niečo nové o ľuďoch vo svojom okolí. Dobrým spôsobom, ako precvičovať zvedavosť, je návšteva kníhkupectva – nie internetového obchodu, ale skutočného kamenného obchodu. Pri vyhľadávaní na internete totiž vždy nájdete len to, čo hľadáte, v závislosti od kľúčových slov, ktoré zadáte do vyhľadávača, zatiaľ čo v klasickom kníhkupectve sa vystavujete stretnutiu s knihami, o ktorých ste nemali ani tušenie.

Pre toho, kto chce byť zvedavým objaviteľom, je dobré vedieť, že každý zážitok má svoju cenu, aj ten negatívny. Tak napríklad – nikdy ste neochutnali kórejské kimči a ako zvedavý gurmet si ho objednáte v reštaurácii. Keď vám bude chutiť, výborne. A keď nie, máte aspoň historku na rozprávanie. A pamätajte, že zvedavci znášajú riziko nových výziev namiesto toho, aby sa snažili ovládať svet.

 

Foto: Shutterstock