Aké priezvisko mám používať po svadbe? Pred dvadsiatimi rokmi by táto otázka napadla málokomu, dnes ju ženy riešia rovnako vážne ako iné dôležité rozhodnutia. Zdá sa, že tradičnému modelu, keď si žena berie mužovo priezvisko, odzvonilo. Prečo ženy nechcú prijať manželovo priezvisko a prečo si niektorí muži dokonca dobrovoľne berú priezviská svojich nežnejších polovičiek?

Zamilujme sa do odlišnosti

Odborníci považujú diskusiu o priezviskách za súčasť života vo vyspelej spoločnosti. „Viem si predstaviť, že ženy sa budú čím ďalej, tým viac zamýšľať nad tým, čo všetko zmena priezviska obnáša – od praktických vecí typu výmena občianskeho preukazu až po prácne hľadanie mena pri stretnutí spolužiakov zo strednej školy,“ približuje genderová lingvistka Jana Valdrová.

„Keď na to nazrieme z čisto praktickej stránky: zmena priezviska je komplikácia. Aby ženy túto komplikáciu podstúpili, musia vedieť prečo a musia si to samy vedieť odôvodniť,“ vysvetľuje odborníčka. Navyše, žijeme v dobe, keď sa polovica manželstiev končí rozvodom a ďalšie plnia len papierovú funkciu.

Ak ženy pristúpia na zažité pravidlo „priezvisko po manželovi“, koľko z nich sa dostane do situácie, že majú meno človeka, s ktorým ich spája pár spoločných rokov, možno deti, ale nič viac? Možno to nie je problém, na ktorom stojí celý svet, ale – ak ste sama v takej situácii – skúste sa zamyslieť, ako to pohne s pocitmi človeka, jeho vzťahmi či pohľadom do budúcnosti.

Meno ako značka

Mať dve priezviská už dávno nie je len výsadou celebrít, nechávajú si ich ženy naprieč spoločenským spektrom. „U niektorých ide o výraz túžby po nezávislosti, u iných skôr o túžbu po originalite. Iné ženy majú prozaickejšie dôvody: presadili sa ako umelkyne, športovkyne, podnikateľky a chcú si nechať svoje meno ako súčasť ‚značky‘,“ hovorí psychologička Zuzana Lišková. Kariéra ženskej časti populácie sa za socializmu príliš nenosila. Ženy sa vydávali pred dvadsiatkou, možno krátko po nej a prijať priezvisko manžela bolo samozrejmé.

Žena v socializme poskytovala mužovi servis, bez ktorého nechcel byť, čo držalo pokope aj partnerstvá, ktoré dávno nefungovali a v dnešnej dobe by sa bez diskusie rozpadli. A je to práve aj táto nestálosť vzťahov, čo môže za to, že ženy začínajú vidieť svoje priezvisko ako niečo, čo nutne nemusia odovzdať pri svadbe. Zdvojeným priezviskom si ženy zachovávajú svoju pôvodnú identitu, zároveň však priznávajú vzťah k nejakému mužovi.

Ale aj tu sa dajú nájsť rozdiely: zatiaľ čo niektoré ženy si zvolia dvojité priezvisko s koncovkami -ová, iné si berú mužove priezvisko bez tejto koncovky. „Pre veľa žien sú dve priezviská v tradičnej podobe príliš dlhé, u celebrít je to však najmä marketingový ťah, ako na seba upozorniť v zmysle čím nápadnejšie, tým lepšie,“ hovorí odborníčka. Hoci žien s dvoma priezviskami stále pribúda, deväťdesiat percent neviest odchádza zo svadobného obradu ako niekto iný – rozhodli sa používať iba meno manžela. „Keď sa o tom s nimi bavíte, väčšinou hovoria, že je to výraz lásky k mužovi,“ tvrdí lingvistka. V rámci objektivity však treba priznať, že prijatie manželovho priezviska môže v niektorých prípadoch zabezpečiť žene slušnú sebapropagáciu.

Nenosím jeho priezvisko – nemám ho rada?

 „Všeobecne sa dá povedať, že väčšinu mužov poteší, keď žena prijme ich meno, zrejme ide o dozvuk patriarchálnych archetypov. Prípadný nesúhlas partnera, ak si žena necháva svoje priezvisko, by som nepodceňovala. Z manželstva by sa mohlo stať bojisko,“ tvrdí špecialistka. Podľa nej by malo byť normálne, že sa dvaja ľudia pred svadbou o tejto téme porozprávajú. Nejde o nič iné, ako o obyčajnú ľudskú slušnosť. Ale to, či sú slovenskí muži vôbec pripravení na situáciu, kedy budú mať ich manželky iné meno ako oni, je možno téma na spoločenskú diskusiu. Skúste sa spýtať vo svojom okolí, ak by to bolo len na slobodnej vôli – koľko žien by si nechalo rodné meno a koľko by prijalo partnerovo?

 „Spoločnosť nie je pripravená hovoriť o mnohých veciach, nieto ich prijať. Diskusia o priezvisku je jednou z nich,“ myslí si lingvistka. Téma priezvisk dostáva slovo aj po rozvode: začať nový život s rodným menom, s manželovým, alebo s oboma? Zákon umožňuje všetky varianty. „S akým menom sa cítim najlepšie, s tým žijem. Dôležité je tiež uvedomiť si, čo pre mňa znamená: budem nosiť priezvisko človeka, ktorý ma x rokov týral verzus zbavím sa zavedeného priezviska len preto, že sa naše partnerské cesty rozišli?“ 

Aby sme boli objektívni, v súčasnej spoločnosti môžeme nájsť aj model, keď si muž po svadbe zoberie priezvisko svojej ženy. „Zo svojej praxe poznám iba dva také prípady – raz bolo dôvodom jeho objektívne dehonestujúce priezvisko, v tom druhom sa muž chcel dištancovať od pôvodnej rodiny,“ hovorí Zuzana Lišková. Tak teda nič proti tradíciám, práve naopak. Keď však máme možnosť ich meniť a považujeme to za správne, prečo sa ich držať za každú cenu?

 

Foto: Shutterstock