Riadia nás gény, alebo prostredie? Ako veľmi nás predurčujú vlastnosti získané od rodičov? A ako veľmi sa dá telesný „hardvér“ „ukočírovať“ našimi želaniami a vôľou? Odborníci sa zhodujú v jednom: rodičia neodovzdajú svojim deťom len gény, ale aj spôsoby správania.

Gény vs. prostredie

Dieťa si odmalička veľmi starostlivo všíma, ako sa k sebe správajú otec s matkou. Výsledkom sú spôsoby konania, ktoré sa odovzdávajú často aj po mnoho generácií. Ste rebel a vyrývač, ktorý si nenechá len tak brnkať po nose a neustále vedie spory s úradmi? Možno bol váš prapradeduško vodcom sedliackeho povstania.

Samozrejme, neznamená to, že sa mnoho znakov, vlastností a vlôh nededí čisto geneticky. Zelené oči, plešivosť alebo odstávajúce uši sa jednoducho „nenaučíte“. V niektorých rodinách sa zvýšene vyskytuje schizofrénia, autizmus a ďalšie duševné poruchy. Platí to však aj na pozitívne vlastnosti, napríklad na hudobné nadanie alebo talent na jazyky. 

Pozitívne genetické zmeny sa niekedy snažíme „hromadiť“, čo popisuje tzv. hypotéza sexi synov. Prečo si ženy vyberajú krásnych, dobre stavaných mužov? Vraj za tým nie je estetická príťažlivosť, ale podvedomá ženská kalkulácia. Vravia si, „že keď zbalím pekného chlapa, moji synovia, vnuci, pravnuci budú krásni ako on. Ženy teda na nich poletia rovnako, ako teraz ja letím naňho.“ Problém však je, že keď si potom škaredý múdry muž vezme krásnu hlúpu blondínu, môžu sa im narodiť aj škaredé a hlúpe čiernovlásky.

Gény neoklameš?

V histórii sa objavovali krajné názory. Jedna škola tvrdila, že najdôležitejšie sú gény, zatiaľ čo prostredie nehrá žiadnu úlohu. Prečítajte si o tom sci-fi román Aldousa Huxleyho Prekrásny nový svet z roku 1932. Rozpráva o spoločnosti, v ktorej sa ľudia pomocou genetických manipulácií už pred narodením predurčovali na presne stanovené úlohy.

Ďalšia škola tvrdila, že najdôležitejšie je, naopak, prostredie. Napríklad ideológia marxizmu-leninizmu, ktorá snívala o prevýchove celých národov, bez ohľadu na zdedené vlastnosti jednotlivcov. Niekde medzi tým stojí dnešný prevládajúci názor, že gény a prostredie sa uplatňujú asi tak pol na pol. Vedecká debata často balansuje na hranici rasizmu, pozitívnej diskriminácie a ďalších ideológií s výbušným politickým presahom.

Černosi sú jednoducho v behu lepší ako belosi, pretože to majú v génoch. Toto sa písať môže, pretože je to politicky korektné. Skúste ale tvrdiť, že podľa výsledkov testov IQ sú černosi v priemere hlúpejší ako belosi, a že je to dané čisto biologicky...

 

Rok kohúta

Taktiež sa nepýtajte, čo je za úspešnosťou príslušníkov židovského národa. Evolučný biológ by mohol prísť s hypotézou, že Židia sú dlhé storočia pod selekčným tlakom pogromov, útlakov a koncentrákov. Zo židovskej populácie to odstraňuje „geneticky slabých“, pretože prežívajú najmä tí najsilnejší, najinteligentnejší a najschopnejší. Lenže niekto by hneď začal kričať: „Aha, takže ty vlastne schvaľuješ Osvienčim?!“ S neprajnosťou sa musela popasovať aj prozaička Tereza Boučková za svoju knihu Rok kohúta. Odvážila sa v nej opisovať negatívne skúsenosti s výchovou dvoch rómskych chlapcov, ktorých si adoptovala.

Nevyšlo to ani napriek neskutočne veľkej porcii lásky, trpezlivosti a snahy vychovávať ich v harmonickom prostredí. Chlapci sa nevydarili, utekali z domu, kradli, fetovali a náhradnú rodinu doslova rozvrátili. Mala Boučková iba smolu, alebo majú Rómovia škodlivé správanie v génoch? Tieto otázky sú provokatívne svojím neuchopením. Je možné, že Vietnamcov ženie dopredu súťaživosť, daná nejakou čisto biologickou odchýlkou, napríklad odlišnou hormonálnou hladinou. Ale tiež je možné, že v pozadí ich úspechu na Slovensku sú tradičné hodnoty, ktoré im velia postarať sa sami o seba a nespoliehať sa na to, čo im kto dá.

Prvý variant je takmer strašidelný. Znamenal by totiž, že nie sme pánmi svojich životov. Nemôžeme sa slobodne rozhodnúť, či budeme drieť do odpadnutia a šetriť každý cent, alebo pchať financie do automatu. Rozhodujú za nás gény, na ktoré sa niekedy vyhovárajú vzdelaní alkoholici alebo gambleri. A niektoré výskumy ukazujú, že oprávnene.

Oheň v nohavičkách

Chcete inteligentné deti? Ukazuje sa však, že len samotné „gény geniality“ k tomu nestačia. Sú to len vlohy, ktoré sa neprejavia bez správnej výchovy a správneho prostredia, Aby to však nebolo také jednoduché, niektoré vlohy sú asi viazané pohlavne.

Evolučný biológ by vám vysvetlil, že muži na love počas tisíc generácií potrebovali vynikajúcu orientáciu v priestore a absolútnu koncentráciu na jednu jedinú vec, zatiaľ čo ženám sa hodila komunikácia pri zbere plodov empatie pri starostlivosti o potomkov. Oponenti tejto teórie tvrdia, že rozdiely sú len naučené.

Ešte viac to však komplikujú naše očakávania. Červená farba vlasov je u ľudí najvzácnejšia (má ju asi len 1 – 2 % populácie). Práve preto sú červenovlásky takými žiadanými sexuálnymi partnerkami. V skutočnosti ide ale o klasický príklad tzv. seba naplňujúceho sa proroctva. Muži na červenovlásky poľujú viac ako na ostatné ženy. Tým im po prvé poskytujú viac príležitostí na sex, a po druhé im naznačujú, že by mali byť neviazanejšie ako sú. A červenovlásky sa správajú presne tak, ako sa od nich očakáva.

Tabletka vernosti

Keď už sme (zase) pri sexe: gény pravdepodobne ovplyvňujú aj to, či je vám partner verný. Dokázalo to porovnanie správania amerického hraboša prériového s jeho blízkym príbuzným hrabošom horským.

Zatiaľ čo samci prvého druhu sú monogamní, samci druhého druhu sa správajú promiskuitne. Líšia sa pritom len genetickou mutáciou, ktorá tým „verným“ darovala väčšie množstvo mozgových receptorov pre hormón vazopresín. Keď im vedci receptory „vypli“, začali sa prérioví hraboši správať rovnako neviazane ako horskí hraboši.

To je v zhode s dávno známym faktom, podľa ktorého najviac zahýbajú muži s vysokou hladinou testosterónu a ženy s vysokou hladinou estrogénu v krvi. Takže - žiadne dodržovanie partnerských sľubov. Vedci jednoducho vymyslia tabletku vernosti. Bude to krásne, alebo naopak, strašidelné?

 

Foto: Shutterstock