Tablety do umývačky, prací prášok, aviváž, čistič okien, saponát, leštič na parkety.... A našli by sme toho ešte určite viac. Naše domácnosti sú plné čistiacich, voňavých, farebných a peniacich prostriedkov všakovakého druhu. Jedny odstránia vodný kameň, ďalšie pleseň, iné aj tú hroznú zažratú špinu. Chémia predsa dokáže všetko a len vďaka týmto prípravkom môžeme udržiavať naše byty čisté. Ale je to naozaj tak?
Skutočne potrebujeme desiatky fľaštičiek, téglikov, koncentrátov a práškov? Naše staré mamy si bez nich hravo poradili a ich kuchyne určite neboli špinavšie ako tie naše. No a kozmetika, ktorú si niekoľkokrát za deň nanášame na vlasy, telo, pery či oči je osobitnou kategóriou. Robí nás krajšími, no občas je plná ťažkých kovov či parabénov. Jednoducho, uverili sme reklame. Inzeráty v časopisoch a spoty v televízii nás totiž denno-denne presviedčajú, že musíme investovať do nových a nových prípravkov, ktoré udržia našu domácnosť čistú. A v dobe „covidovej“ je to ešte dôležitejšie, pretože čističe musia byť ešte aj dezinfekčné, antibakteriálne a musia odstrániť všetky hrozné mikroorganizmy, ktoré na nás útočia. Pritom by možno stačilo začať používať sedliacky rozum. Všetci máme svoje obľúbené, osvedčené prostriedky, ktoré používame dlhé roky a možno nám ani nenapadlo, že sú plné chémie, škodia nám aj životnému prostrediu. Existuje niekoľko základných pravidiel, ktoré by nám mohli pomôcť k ekologickejšej domácnosti.
Čistenie
Stačí iba nastriekať, zotrieť a všetky nečistoty sú preč. Ani o tom nevieme, ale množstvo týchto „zázračných“ čistiacich prostriedkov obsahuje podozrivé látky. Ich základom je chlór, ktorý môže dráždiť pokožku, je nebezpečný pre ľudí s astmou a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Bežnou súčasťou čistiacich prostriedkov je aj amoniak, teda látka, ktorá opäť dráždi sliznice a dýchanie. K tomu si ešte prirátajte parabény, dechtové farbivá a ďalšie látky, ktoré spolu tvoria chemický kokteil. Obsah jedovatého chlóru alebo nebezpečného antibakteriálneho triklozanu či ďalších super čistiacich látok nám však ostáva zahalený rúškom tajomstva. Pritom sú to toxické, často bioakumulatívne látky, ktorých sa náš organizmus veľmi ťažko zbavuje a ktoré v kombinácii s ďalšími rizikovými faktormi môžu spôsobiť vážne zdravotné následky,“ upozorňuje organi- zácia Priatelia Zeme.
Našťastie, existujú ich ekologické alternatívy. Buď v podobe prostriedkov, ktoré si môžete kúpiť v špecializovaných obchodoch, alebo si ich jednoducho vyrobíte doma. Nie je to žiadna veda, potrebujete iba zo- pár základných ingrediencií – jedlú sódu, ocot, citrónovú šťavu, alkohol alebo bórax. Ak potrebujete, aby sa vaša domácnosť rozvoňala, zainvestujte do esenciálnych olejov a pridajte ich k čistiacim prostriedkom. Ideálne sú levanduľové, tea tree alebo eukalyptové oleje. Univerzálny čistič si vyrobíte z obyčajného mydla, uhličitanu sodného, octu, vody a pár kvapiek esenciálne- ho oleja. Kúpeľňu dokonale vyčistíte bóraxom zmiešaným s jedlou sódou a soľou. Ako to celé funguje? Sóda má čistiaci a dezodoračný účinok, kyselina citrónová je ideálna v boji s vodným kameňom a citrón je dobrý odmasťovač. Rovnako výborne odmastí aj ocot, ale s ním treba narábať opatrne, pretože môže spôsobiť koróziu niektorých materiálov.
Pranie
Prášok, gél, kapsuly a k tomu more aviváže? Vyperie to každú škvrnu a ešte bielizeň aj krásne vonia. I vy ste si zvykli bez rozmyslu liať do práčky všetky tieto „nevyhnutnosti“? Mnohí sa spamätali až po tom, čo sa ozvala ich pokožka. Ak je citlivá, reaguje na zloženie pracích práškov veľmi agresívne, často v podobe vyrážok, ekzémov, začervenaním. U detí prebiehajú tieto alergické reakcie ešte rýchlejšie a prudšie a ich liečba je náročná. Problémom pracích prostriedkov je ich zloženie. Obsahujú totiž bielidlá, rozjasňovače, parfumy, amoniak, etanol, naftalén, fenoly. Ich zvyšky zostávajú na vypratej bielizni a práve ony spôsobujú spomínané podráždenia. No existujú aj ich ekologické alternatívy, vďaka ktorým sa dá prať aj inak, i keď to možno nebude tak intenzívne voňať. V špecializovaných predajniach je množstvo ekologických verzií pracích práškov. Ekologické pranie je však náročnejšie na čas aj na množstvo ingrediencií. Ak máte tvrdú vodu, zaobstarajte si zmäkčovač, ktorý zabráni usadzovaniu vodného kameňa. Na škvrny funguje namáčanie, bieliace prášky a najmä žlčové mydlo. Takto predpripravená bielizeň môže následne ísť do práčky.
Alergikom a ekzematikom odporúčame vyskúšať pranie v mydlových orechoch, ktoré patria k najšetrnejším pracím prostriedkom. Zabudnite na aviváž, vymeňte ju za oplachovač bielizne. Jeho úlohou je zabrániť usadzovaniu zvyškov pracieho prášku v textilných vláknach, neutralizovať pH bielizne a okrem toho zlepšuje aj účinok prania v tvrdej vode, ktorá môže spôsobiť zašednutie a zhrubnutie bielizne. Ideálne sú oplachovače na báze kyseliny citrónovej, pozor na tie s octom, pretože môžu poškodiť súčiastky práčky. Súčasťou ekologického prania je aj starostlivosť o práčku. Práve to, v akej kondícii je spotrebič, totiž vplýva aj na kvalitu prania. Preto sa odporúča pravidelné mechanické čistenie ce- lej práčky obyčajnou handričkou alebo kefkou, vrátane tesnení, vhodné sú ekologické prípravky na odstránenie vodného kameňa, prípadne roz- tok octu a jedlej sódy. Dôležité je nechať bubon práčky aj plastové dávkovače po praní otvorené, aby poriadne preschli a netvorila sa v nich ple- seň. Životné prostredie šetrí aj čapovaná drogéria, ktorú dnes už ponúkajú mnohé obchody. Čis- tiace aj pracie prostriedky si môžete jednoducho načapovať do vlastných obalov a tým eliminujete spotrebu plastov.
Kozmetika
Doba chemická zasiahla už aj oblasť kozmeti- ky. Vo voňavých téglikoch sa skrývajú rôzne nástrahy, ktoré sa následne dostávajú do nášho tela. Zubné pasty, antiperspiranty, krémy, pleťové vody či mejkapy alebo šampóny sú síce pod prís- nou kontrolou a mali by byť zdraviu neškodné, no napriek tomu sa v nich z času na čas objavia nepovolené prísady. V kozmetike je priveľa ťažkých kovov, v bieliacich prostriedkoch zakázaný hydrochinón. A aj keď všetko prechádza prísnym testovaním, vaša pokožka môže nepríjemne zareagovať na takzvaný chemický kokteil. V preklade to znamená, že váš obľúbený šampón neobsahuje síce nič zakázané, no je zložený z mnohých ingrediencií, ktoré medzi sebou nepredvídateľne zareagujú, dokonca môžu mať negatívny vplyv na hladinu vašich hormónov. Vedeli ste, že očné tiene obsahujú syntetické deriváty z uhoľného dechtu a hlavnou zložkou lícenky je mastenec? Rúže sú plné syntetických olejov a voskov, ústne vody sú zložené z alkoholu, umelých aróm a farbív, zubné pasty sú plné sladidiel. Osobitnou kategóriou sú farby na vlasy, ktoré sú síce šetrnejšie ako v minulosti, no ich dlhodobé používanie vraj zvyšuje riziko rakoviny. Asi vás neprekvapí ani informácia, že deodoranty obsahujú hliník a laky na nechty toxický toluén.
Aj preto sa mnohí moderní, ekologicky zmýšľajúci spotrebitelia radšej utiekajú k prírodným alternatívam. Spoločným menovateľom tuhých šampónov, mydiel či ekokrémov je menej ingrediencií a tým aj menej rizík. Namiesto chemických parfumov využívajú éterické oleje vysokej kvality, ktoré pochádzajú z udržateľnej produkcie. Kto neverí ani im, môže využiť bežne do- stupné suroviny. Peeling sa dá jednoducho vyrobiť z ovsených vločiek, soli, cukru a olivového oleja. Namiesto kupovanej pleťovej masky poslúži obyčajný tvaroh, smotana, droždie či vajíčko. Uhorky sú výborné na mastnú pleť, na suchú sa odporúča avokádo alebo kamilky. Olej dodá pleti pružnosť, citrónové obklady pomôžu zhrubnutej koži na lakťoch a pätách. Na celulitídu viac ako drahé prípravky účinkuje pravidelný pohyb, masáže a jedálny lístok bohatý na vitamín C a omega-3 mastné kyseliny.
Foto: Shutterstock