Nepriateľov má každý z nás, či už o tom vie alebo nie. Ako na nich reagovať? Mám predstierať, že ho nevidím a že nepočujem jeho hlúpe poznámky? Alebo je lepšie sa ohradiť, prípadne sa s ním pustiť do hádky? Ako sa ideálne správať k ľuďom, ktorí nám dávajú najavo svoje nepriateľstvo, aby nám prestali otravovať život?

Problém náš každodenný

Že žiadnych nepriateľov nemáte? Alebo sa aspoň snažíte žiadnych nemať? To je isto chvályhodná snaha, ale nalejme si čistého vína: všetci máme nepriateľov. Áno, žijú medzi nami jedinci, ktorí sa snažia zapáčiť sa druhým za každú cenu, preto sa maximálne prispôsobujú komukoľvek a čomukoľvek, eventuálne sú takí nevyhranení, že nemajú nič svoje, čo by mohli obhajovať. Ale aj tak sa nájdu takí, ktorí ich neznášajú. 

Rozhodnutie, či budeme mať nepriateľov alebo nie, totiž nezáleží len na nás.Vezmite si napríklad Gándhího alebo Dalajlámu. Ťažko nájdete osobnosti, ktoré by sa úprimnejšie usilovali o láskavosť, súcit a harmonické vzťahy medzi ľuďmi, a koľko majú nepriateľov!

Ako vzniká nepriateľstvo

Nepriateľstvo obyčajne vzniká ako dôsledok vlastného vnútorného konfliktu („nemôžem sám so sebou vydržať“) alebo konfliktu medzi dvoma ľuďmi („nikdy mu nezabudnem, čo mi urobil“), pričom v druhom prípade môže ísť aj o neprejavený spor („len ho vidím, a hneď by som mu jednu vrazil“, čo je okrem iného aj prípad oných známych osobností). Ponúka sa zviesť to na „odlišnú chémiu“, ale v skutočnosti je to práve naopak.

Psychológ Lubomír Smékal hovorí: „Nepriateľstvo vzniká v okamihu, kedy sa voči niekomu alebo voči nejakej situácii cítim bezmocný.“ A bezmocnosť môže prameniť z toho, že ten druhý mi zrkadlí čosi, čo mám aj ja, ale odmietam to z nejakého dôvodu prijať a vyrovnať sa s tým – možno preto, že mám strach (z neznámeho). Nie nadarmo sa hovorí – nepriateľ je náš najväčší učiteľ. Takže ako vidieť, chémia nepriateľov je odlišná len na prvý pohľad. Prečo sa napríklad tak často vymedzujeme voči Rómom? Prečo niektorí ľudia idú v tomto až do extrému a dávajú im otvorene najavo svoju nenávisť? Čo keď je to preto, že nám ukazujú spontánnosť a emocionalitu, ktorú my, upätí Európania, v sebe len tušíme (alebo ešte ani to nie), ale máme strach ju prejaviť?

 

Úsilie o harmóniu

Príroda nás nastavila, aby sme sa usilovali o harmóniu, teda o nastolenie vyváženého stavu. Núti nás teda neustále sa zaoberať nepriateľským „objektom“. Len si všimnite, koľko času a energie strávite premýšľaním, prečo vás niekto neznáša alebo čo vám zase urobil ten, koho neznášate vy. „Nepriateľstvo je atribútom neukončenia, teda stav mysle v situáciách, ktoré nemáme prijaté a uzavreté,“ pokračuje psychológ.

„Niektoré manželské páry sa rozvedú v pokoji a podarí sa im dohodnúť a ukončiť životnú kapitolu. Iné však do toho bodu nedospejú a môže u nich pretrvávať nepriateľstvo.“ Ako napríklad u mužov, ktorí si nájdu inú ženu a majú tendenciu stavať sa do pozície: „Vezmem si auto, ty si nechaj ten zvyšok.“ Je to pre nich forma odpustenia a na začiatku im pomôže vyriešiť pocit viny. Lenže časom takému mužovi predsa len príde ľúto, že nechal plazmovú televíziu aj chatu exmanželke, ktorá sa tak stane objektom jeho nenávisti. Hoci v skutočnosti nenávidí sám seba za vlastné správanie, začne s manželkou bojovať a premýšľať, ako by sa jej pomstil.

Pohovorme si... alebo radšej nie

Prirodzeným prejavom nepriateľstva býva agresivita. Prvé, čo nám spontánne napadne pri pohľade na človeka, ktorý nás bombarduje negatívnou energiou, je jednu mu vraziť, respektíve ho nejako rýchlo odprevadiť zo sveta, aby sme sa na neho nemuseli pozerať. Lenže pokiaľ ho rovno nezabijeme a nezabezpečíme si tak pobyt v krimináli na zvyšok života, vykoledujeme si len adekvátnu protireakciu z jeho strany. A máme tu boj, väčšinou nezmyselný a vyčerpávajúci. Je to vari jediná možnosť, ako sa zbaviť nepriateľa? Čo sa tak otvorene porozprávať? „Ako kedy,“ hovorí psychológ.

„Ak ide o nejaký konkrétny problém, pri ktorom máme šancu nájsť riešenie, tak to má zmysel, pretože tým smerujem k ukončeniu nepriateľského pomeru,“ vysvetľuje špecialista. „Ale s rozhovorom v zmysle ,Povedz mi, prečo ma tak neznášaš‘ by som bol opatrný. Môžeme to skúsiť, ale musíme zistiť, či aj druhý je ochotný riešiť nepriateľstvo,“ dodáva terapeut. Rozhodne však neodporúča správať sa podľa toho, k čomu sa ma snaží druhý doviesť. Keď napríklad kolegyňa už po štvrtýkrát v tomto týždni povie do telefónu môjmu žiarlivému manželovi, že som išla na obed so šéfom a dnes už sa asi do práce nevrátim, chce u mňa navodiť citové rozpoloženie a doviesť ma tak k určitému správaniu: „Už toho mám dosť.“ Mňa to vyčerpá, ale jej to dá pocit nadradenosti a môže zostať v pokoji: „Upokoj sa, prečo si hneď taká hysterická?!“

Zájdite na vlnu

Inšpiráciu, ako účinne vychádzať s nepriateľom, nájdeme na Východe. „Systém východných bojových umení sa nestavia na odpor sile protivníka, ale využije ju tým, že k nej pridá vlastnú silu a praští tým druhým o zem,“ vysvetľuje psychológ. „A špeciálne aikido to má ešte inak: bojovník sa pripojí k sile protivníka a dovedie ju inam, než kam mala pôvodne namierené. Nejde o to vyhrať, ale ukázať, že boj nemá zmysel.“ Napokon filozofia aikida, čo v preklade znamená „cesta k dosiahnutiu harmónie“, nepracuje s termínmi „útočník“ a „útok“, ale používa „vyzývateľ“ a „výzva“. A podľa nej nie je nutné brániť sa proti tomu, s čím druhý prichádza. A ako teda použiť zásady aikida pri konaní k nepriateľsky sa správajúcemu človeku?

„Miesto aby som hovoril: ,Nemáš pravdu, ono je to inak‘, môžem zareagovať nejako inak: ,Čo hovoríš, je zaujímavé a privádza ma to k myšlienke, že... ‘, čím posuniem situáciu tak, že ju vychýlim a zavediem inam, ale zároveň tomu druhému nechám pocit, že on to tiež riadi, a tak nie je dôvod k napätiu a tenzii,“ vysvetľuje psychológ. Zvlášť vzhľadom k faktu, že obyčajne máme tendenciu hľadať u druhých len to najhoršie, je dobré vyjadriť nahlas, keď si myslím, že sa niečo nepriateľovi podarilo. Ale pozor, v žiadnom prípade to neznamená, že by sme sa mali k obdivu nútiť alebo sa možno dokonca snažiť nepriateľa za každú cenu milovať! To by sme len agresivitu obrátili sami proti sebe.

Foto: Shutterstock