Môžete byť nadpriemerne inteligentní, zaujímaví, schopní, no i tak svojou energiou plytváte na hodnotenie a strach ohľadne toho, ako vás vidia ostatní. Možno je načase s týmto mrhaním prestať a my vám v tom radi pomôžeme.
Človek jaskynný
Náš mozog od čias, čo sme jaskyňu opustili, žiadnym zásadným spôsobom nezmenil. Spoločnosť sa zmenila, náš spôsob života sa zmenil; ale náš mozog stále reaguje veľmi podobne, ako keď sme s oštepom vylepšeným pazúrikom lovili mamuty. Vtedy bolo strašne dôležité byť jedným z tlupy a dobre do nej zapadnúť. To či nás ostatní považovali za plnoprávneho člena družiny lovcov mamutov, mohlo byť otázkou života a smrti. Tento inštinkt „zapadnúť" nie je o nič slabší ani teraz.
Problém je v tom, že nielenže ho už nepotrebujeme na prežitie, v 21. storočí nás znevýhodňuje. A napriek tomu: cítime sa nesvoji, keď vojdeme sami do reštaurácie, či nás hlodajú pochybnosti, keď sa naše dieťa dostane na školu, o ktorej žiaden z kolegov predtým nepočul. Pretože zase (nezdravo) myslíme na to, čo si o nás povedia tí druhí. A to, že si človek skomplikuje (alebo pokazí) život, pretože poslušne nasleduje partnera alebo nebezpečného vodcu partie, je pomerne bežné. A niekedy k celoživotnej frustrácii stačí opakovane dať na opatrné rady vlastného bojazlivého rodiča.
Vnútorný hlas
Okrem inštinktu jaskynného človeka má každý z nás vnútorný hlas, ktorý mu spoľahlivejšie než kompas napovedá, aké správanie, krok alebo rozhodnutie je pre neho najlepšie. Vnútorný hlas je zložitý, vecne sa pretvára, môže byť nejasný. A nebojí sa. A vie najlepšie, ako to naozaj máte s peniazmi a s rodinou a so všetkým ostatným; a čo je naozaj dôležité: vnútorný hlas tuší, aký krok by sme mali podniknúť. Jaskynný človek v nás veľmi pozorne načúva autoritatívnemu hlasu zvonku, ale úplne prehliada svoj vnútorný hlas. Pokiaľ ho zvonku nepodporí uznávaná autorita.
A tým, ako potláčame svoj vnútorný hlas, ten slabne, atrofuje ako ochabnuté svaly; nakoniec stíchne úplne a my ho prestaneme vnímať. Byť konformný v tlupe lovcov mamutov bolo v poriadku, život bol jednoduchý. Ale pripraviť sa o navigáciu vnútorného hlasu v našom zložitom svete plnom rozličných situácií a názorov je nebezpečné. Človek, ktorý ignoruje svoj vnútorný hlas, je nesmierne zraniteľný, pretože závisí od uznania ostatných. Najhoršie je, keď odpoveď na tie najosobnejšie otázky nehľadáme v sebe, ale u iných. Pripravujeme sa tak o – pre nás – najhodnotnejšie riešenie.
Ako povzbudiť svoj vnútorný hlas
Odborník odporúča začať tým, že sa najskôr čo najlepšie spoznáme a preskúmame. Trebárs: neznášate istého politika. Ale neznášate ho, pretože je vám z duše protivný, alebo preto, že ho odsudzujú všetci vaši známi? Alebo je vám v skutočnosti úplne ukradnutý, ale nemáte odvahu to povedať? Ak sa poctivo nedostanete cez všetky vrstvy šupiek k vlastnému ja, váš vnútorný hlas nemá šancu.
Druhým, len o malo ľahším krokom je dokázať zistiť, aké sú vaše najväčšie jaskynné obavy. Akého strápnenia sa najviac obávate? Čo je tá najväčšia spoločenská nočná mora? A čím si, naopak, dodávate ľahko a najčastejšie sebavedomie? Pri zásadných rozhodnutiach, ako sú výber povolania, životného partnera, spôsob výchovy detí, sa potrebujeme riadiť svojím vnútorným hlasom. Chcieť sa úplne zbaviť jaskynných inštinktov je nerealistické očakávanie. Ale odkázať ich do patričných medzí, aby sme sa mohli spoliehať na svoj vlastný vnútorný hlas, je veľmi dôležité a potrebné. Čím spoľahlivejšie dostaneme pod kontrolu inštinkty jaskynného lovca, tým väčšiu máme nádej na úspech nielen ako jednotlivci, ale aj ako ľudské plemeno.
Foto: Shutterstock