Konflikty patria k bežnému životu. Bez nich by nebol vývoj, na druhej strane niektoré sú zúfalo zbytočné. Hoci by mali ísť „jedným uchom tam a druhým von“, u vás sa to nedeje - okupujú vašu myseľ ešte dlho potom, čo sa odohrali. Prečo? A je možné naučiť sa drobné roztržky prechádzať bez mihnutia oka? Odborník má jednoznačnú odpoveď!

Konflikt náš každodenný

„Čo tu tak hlúpo stojíte? To je taký problém pohnúť sa o dva metre ďalej?!“ rozčuľuje sa spolucestujúci v autobuse a prebodáva vás vražedným pohľadom. Vaša tvár sa sfarbuje do červena, nohy sa posúvajú prikázaným smerom a on nedá pokoj: „No, ešte, ešte, chodiť viete, nie?“ Neodpovedáte, sklopíte oči a jeho slová vás prenasledujú aj potom, čo dopravný prostriedok opustíte. Roztržka si nezaslúži ani sekundu pozornosti, ale vám víria v hlave otázky: Skutočne ste stáli „tak hlúpo“? Mal pravdu? Mal právo vás kritizovať? A stalo by sa to, keby ste boli stáli na inom mieste? Máte pokazený celý deň. Zbytočne. Podobným konfliktom sa nevyhnete. Lepšie je naučiť sa s nimi pracovať.

Ste „autotrápič“, alebo „provokatér“?

„Ľudstvo akoby sa delilo na dve vzájomne sa doplňujúce a zároveň nezmieriteľné čeľade. Na jednej strane sa dajú nájsť „provokatéri“ – ktorí majú zvláštnu záľubu vo vyvolávaní stretov, na strane druhej potom akísi ´autotrápiči´,“ hovorí psychológ Petr Šmolka a pokračuje: „Príslušnosť k jednej či druhej čeľadi je daná čiastočne našimi detskými skúsenosťami – aké správanie sa odmeňovalo a aké trestalo, ale i hodnotovými orientáciami a z nich vyplývajúcim sebaobrazom.“ Zatiaľ čo pre provokatérov je podľa psychológa hodnotou pocit víťazstva, spojený často s pokorením ostatných – bude sa hádať vždy a všade, pre autotrápičov býva analogický konflikt spojený s pocitom vlastného zlyhania – preto všetky tie otázky a výčitky voči sebe samému.

 

Psychológ by volil vyhnúť sa konfliktu

Zbytočné konflikty podobné tomu z autobusu si nezaslúžia nič viac, ako mávnutie ruky. Lenže to sa síce ľahko povie, ale oveľa horšie urobí – nepríjemných myšlienok sa pravdepodobne nezbavíte. Odborník navrhuje skúsiť vyhnúť sa konfliktu. „Provokatér na našu reakciu čaká; je temer vylúčené, aby sme zo stretu s ním vyšli víťazne. Nie my, ale on nemá zábrany, je schopný používať úder pod pás, ku ktorému by sme sa nikdy neznížili, v emotívnej hádke sa cíti ako ryba vo vode a vždy si uzurpuje posledné slovo,“ opisuje psychológ.

V niektorých prípadoch by možno stačilo „zvoziť“ takého človeka pohľadom plným dešpektu, nepohnúť sa – v prípade situácie v autobuse – ani o centimeter a svojím správaním tak jasne odmietnuť akúkoľvek konfrontáciu. Veľmi účinný môže byť podľa odborníka i nácvik asertivity: „Nejde len o nácvik asertívnych techník, ale predovšetkým zvnútornenie asertívnych pravidiel. V tej chvíli sa totiž sama asertivita môže zmeniť v účinný životný postoj, umožňujúci človeku vychádzať z podobných situácií bez rany na duši,“ dopĺňa expert.

 

Nie je konflikt, ako konflikt

Konflikty patria k bežnému životu. Systém bez konfliktov, či už ide o partnerský vzťah alebo firmu, by bol mŕtvy a nevyvíjal by sa. Lenže nie je konflikt ako konflikt a podľa toho s ním treba narábať. Aby vám malicherné konflikty zbytočne nekomplikovali život a, naopak, ešte vám „pomohli“ – možno aj k dobrému pocitu zo seba samého – budete potrebovať trochu odvahy. V situáciách, kde nestačí mávnuť rukou alebo zvoziť provokatéra pohľadom, skúste použiť asertívnu techniku nazvanú „otvorené dvere“. Zatiaľ čo provokatér očakáva odpor a do pomyselných dverí sa snaží dostať celou silou, vy mu ich tesne pred nosom otvoríte a on sa v nich – obrazne povedané – rozpleskne. A ako konkrétne na to ísť? Napríklad pri konflikte v autobuse navrhuje odborník použiť nasledujúce vety: „Máte pravdu, toto sa mi deje často, stále niekde prekážam a ešte k tomu všetkému mám veľmi veľkú spotrebu kyslíka. Viem, že by som mal radšej chodiť pešo, ale som lenivý ako voš.“ Pokiaľ dokážete reagovať s humorným nadhľadom, spravidla si tým získate i obecenstvo, ktoré na vás bude povzbudivo žmurkať. Provokatér zmĺkne a vy opustíte dopravný prostriedok s príjemným pocitom.

Ako predchádzať konfliktom

Hlavne si neberte všetko osobne. Provokatérov útok býva spravidla odrazom toho, že on sám prežíva nejaké trápenie, je v tenzii, potrebuje si vyliať bolesť či zlosť. Dosť drsná, ale niekedy dosť výstižná reakcia môže byť skrytá i v konštatovaní: „Vašu manželku zrejme včera zas bolela hlava!?“ Múdry človek si niečo podobné len pomyslí bez toho, že by mal potrebu to vysloviť. Nebojte sa tiež irónie. Skúste niekedy zareagovať s humorom, hoci aj láskavým. Prípadne tak, ako provokatér celkom iste nečaká. Čo keby ste mu položili ruku na rameno a zašepkali mu do ucha, že to má naozaj, ale naozaj ťažké? Osvojte si asertívne pravidlá a techniky. Sú relatívne dostupné, pomerne rýchle a pritom značne účinné!

Foto: Shutterstock