To sa mi možno sníva, teraz tu boli! Túto frázu pozná každý, kto nosí kľúče. Poznajú ju aj majitelia okuliarov, detí, šperhákov alebo napríklad pomarančov. Prečo zabúdame, kam sme čo položili? A je to naozaj nutné, je to vážne nutné? Čo ak stačí zlepšiť len jedinú vec?

Prekroč prah a nevieš

Áno, prah dverí, nie nadarmo sa  hovorí „prekročiť prah zabudnutia“. Keď totiž prechádzate dverami, je to pre mozog signál, že sa deje niečo nové. „Vstup alebo odchod dverami sa správa v mysli ako ´hranica udalosti´, ktorá oddeľuje jednotlivé činnosti, pričom tie čerstvejšie majú prednosť,“ vysvetľuje psychológ Gabriel Radvansky a dodáva „Vyvolať si rozhodnutie, urobené v inej miestnosti je ťažké, pretože naša pamäť funguje v systéme ´škatuľkovania´.

V časopise Cognition (Poznávanie) zverejnili kanadskí vedci D. Smilek, G. Solman a A. Cheyne štúdiu, podľa ktorej sa na hľadaní očividných vecí podieľajú dva od seba nezávislé procesy. Prvým je zrak (nachádza sa daná vec v mojom zornom poli?), druhým je pohyb (pohybovanie po byte, kontrola vreciek). Prvý systém, teda rozpoznávanie, je pomalší a práve to vedie k tomu, že predmet očami  preletíte namiesto toho, aby ste ho registrovali. Ako sa tomu vyhnúť? Rozhliadať sa pomaly a neponáhľať sa.

Krátkodobú pamäť zasa zlepšuje aj meditácia. Pokiaľ s ňou máte problém, môžete sa sústrediť prostredníctvom nejakej činnosti. Napríklad pri umývaní riadu. Všimli ste si,  čo držíte v ruke? Vidíte, aká je krásna zelená? Cítite, ako vás jej hrubý povrch škriabe po dlani? Áno, skúste špongiu. Vnímate ju zrakom, hmatom, môžete k nej aj privoňať, zahryznúť sa do nej alebo ju hodiť o stenu. Ide vlastne o aktívnu meditáciu a obe, aktívna aj pasívna, vedú k tomu istému, teda k uvedomeniu si, čo sa práve teraz deje. Rozdiel je iba v tom, že pri  meditácii ide o to, aby ste vypli všetkých päť svojich zmyslov, pri práci ich však treba maximálne aktivovať.

Mozog a jeho pán

Náš mozog nás poslúcha na slovo. Povedzte mu, že je lenivý a on vám uverí a bude sa hanbiť a chradnúť namiesto toho, aby sa snažil. Vedeckú odpoveď na otázku, či sa nám krátkodobá pamäť zhoršuje vekom, sa v knihe Supermozog – uvoľnite výbušnú silu vašej mysle,  pokúsili dať autori Rudolph E. Tanzi a Deepak Chopra. Podľa nich to u väčšiny z nás nie je potrebné. Iba asi 20 % ľudí nad 65 rokov má zhoršenú pamäť vinou patologických zmien mozgu. Ostatní sa na starobu len vyhovárajú, často už od štyridsiatky. Prečo? Je to pohodlnejšie ako sústredenie.

Preto neposlúchajte ľudí, ktorí tvrdia, že zabúdať je normálny jav. Ak chcete povzbudiť svoju pamäť, aby sa ďalej vyvíjala, musíte venovať bdelú pozornosť priebehu vlastného života. Často sme takí otupení, že nevnímame, čo práve robíme a to samo  osebe vedie k neochote učiť sa. Keď napríklad neviete, kam ste dali kľúče, je to preto, že ste sa predtým poriadne neučili, inak povedané, nevnímali ste, kam ich dávate. Vnímanie je v posilňovaní mozgu najdôležitejšie.

Viac-menej aj hry majú v posilňovaní krátkodobej pamäte svoju úlohu. Okrem krížoviek a sudoku je to napríklad pexeso. Slovenská kartová hra, v ktorej vyhráva ten, kto si najlepšie pamätá rozmiestnenie obrázkov, vznikla pred viac ako päťdesiatimi rokmi. Prvé karty namaľoval výtvarník Zdeněk Princ a názov bol odvodený od televíznej súťaže „Pekelne sa sústreď“. Niekedy preto stačí zvýšiť počet chvíľ, kedy plne vnímate, čo robíte. Je to také jednoduché.  

Foto: Shutterstock