Žiarlivosť je bežná záležitosť, kam sa len pozriete. Je možné si s ňou poradiť a skrotiť ju? Dokážeme sa jej úplne zbaviť? Sme kvôli nej ochotní podniknúť životné kroky a rozhodnutia, ktoré nám neslúžia ku cti. Viete, odkiaľ sa berie a ako s ňou naložiť?

Útek alebo boj

Keď sa cítime ohrození, začnú sa aktivovať naše primitívne emócie. Do krvi sa nám začne vyplavovať adrenalín. Presne to sa deje v našom tele, keď začíname pociťovať žiarlivosť. Skrátka, so žiarlivosťou si neradno zahrávať. 

Podnecuje nás k boju o to, na čom nám záleží. A takýto boj sa málokedy skončí šťastne. Pretože - na čo si môžeme uplatňovať vlastnícke právo okrem majetku? Veľmi jasne to vidia aj odborníci, ktorý žiarlivosť definujú po svojom.

„Žiarlivosť je veľmi ťaživá emócia spojená s úzkosťou, ohrozením a strachom. Navyše sa do nej primiešava veľmi nebezpečný hnev. Aby bol koktejl kompletný, nájdeme tam ešte skľúčenosť a niekedy aj odpor. Žiarlivosť zvyčajne vzniká ako dôsledok obavy z reálnej, no často iracionálnej hrozby. Obeť žiarlivosti, teda ten, kto žiarli, ak to veľmi zjednodušíme, má väčšinou dva vzorce správania – útek alebo boj,“ vysvetľuje psychológ Milan Štrba.

Hra hormónov

Testosterón je tradične považovaný za mužský „pohlavný“ hormón, zatiaľ čo u žien dominuje estrogén. Nie je však žiadnym tajomstvom, že u žien sa testosterón v tele vyskytuje tiež, ale prirodzene v oveľa nižšej miere ako u mužov. V roku 2015 sa v tejto súvislosti na tému žiarlivosť realizovala veľmi zaujímavá štúdia.

Vedci z univerzity v Michigane skúmali súvislosť vylučovania testosterónu a žiarlivosti. Ženy vystavili dvom rôznym situáciám. V tej prvej pristihli svojho partnera, ako flirtuje s inou ženou. A už bol oheň na streche! Do krvného obehu ženy sa okamžite začal vylučovať testosterón a spolu s ním stúpala aj bojovnosť žien, ktoré pristihli svojho drahého, ako obdarováva komplimentmi potenciálnu sokyňu.

V druhom prípade ženy pristihli svojich partnerov, ako si s nejakou inou ženou dali pusu. Na rozdiel od prvého prípadu, ženy vidiace bozk cudzej žene prekvapivo pociťovali skôr smútok a beznádej. Ako keby vzdali akýkoľvek boj o partnera, pretože sa im zdal zbytočný.

Prečo žiarlime?

“V prvom rade môže ísť o nízke sebavedomie. Často sa ľudia doslova ničia myšlienkou, že ich polovička si nájde niekoho lepšieho, krajšieho, múdrejšieho,” vysvetľuje psychologička. Aj negatívna skúsenosť z minulosti vie zamiešať karty a priliať olej do ohniska žiarlivosti. 

Dotknutá osoba mohla v minulosti zažiť neveru alebo sa stať iným spôsobom súčasťou mileneckého trojuholníka, napríklad mohla byť tá, kvôli ktorej muž podvádzal, alebo mohla sama podvádzať. Dôverovať partnerovi môže byť preto pre ňu mimoriadne ťažké, pretože presne vie, aké to je, keď človek podvádza.

Prehnaná žiarlivosť môže byť spojená aj s naším detstvom. „U jednotlivcov sa môže prejavovať prehnaná žiarlivosť aj v prípadoch, kedy sa im v detstve nedostávalo dostatok pozornosti zo strany rodičov. Emočné utrpenie z detstva si prenáša do dospelosti a potom si ho kompenzuje prehnanou žiarlivosťou na svojho partnera,” upozorňuje odborníčka.

Čo so žiarlivostným vzťahom?

Príliš žiarlivý človek môže byť pre svoje okolie skutočným nebezpečenstvom. Chorobná žiarlivosť alebo inak nazývaná aj príznačne Othellov syndróm má niekoľko symptómov, podľa ktorých je možné ju rozpoznať.

Ste cieľom neustálych bezdôvodných útokov a podozrievavých otázok? Máte pocit, že váš partner všetko prekrúca a prispôsobuje svojej realite, v ktorej ste mu stoj čo stoj neverná? Potom je dôležité konať.

„S manželom som žila osem rokov. Spočiatku bolo všetko normálne. Ale potom stratil prácu a mňa, naopak, povýšili. Prirodzene, že som musela ostávať v práci dlhšie. Začal byť ostro podozrievavý, a všetko mu začalo prekážať. Všetky sukne sa mu zdali krátke, začalo mu prekážať, že sa líčim. Vždy, keď som išla s kamarátkami von, volal mi a ja som mu musela dať kamarátku k telefónu, aby sa uistil, že som mu neklamala. Nakoniec som musela nielen požiadať o rozvod, ale úplne prerušiť všetky kontakty,“ spomína na svoju skúsenosť s othellovským syndrómom Patrícia z Prešova.

Chorobná žiarlivosť je tvrdý oriešok

„Chorobná žiarlivosť môže niekedy zájsť tak ďaleko, až sa stane nevyliečiteľnou. Tým ale nechcem odradiť ľudí od vyhľadania odbornej pomoci. Práve naopak, čím skôr vyhľadáte odbornú pomoc, tým jednoduchšie a ľahšie sa dá problém riešiť,“ hovorí psychologička.

Chorobná žiarlivosť je prekliatie. Pre jej vlastníka aj obeť. Jediným spôsobom, ako sa vymaniť z chápadiel tohto neúprosného pocitu, je sebadisciplína a racionálna kontrola svojich emócií. V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že garanciu vernosti vám nedá nikto. Jediné, čo môžeme urobiť, je vynaložiť energiu na to, aby náš vzťah bol naplnený a aby sme sa v ňom cítili dobre.

Takže, nabudúce namiesto výčitiek, podozrievania a dusnej atmosféry vytvorte ich presný opak. Možno vám to udrží vzťah dlhšie, ak už nie naveky šťastný a bez dôvodu na žiarlenie. A čo iné situácie, kde máte skutočne pocit, že váš partner prekračuje hranice (napr. príliš koketuje s inými ženami)? Zastaňte si asertívne svoje hranice. Popremýšľajte však čo možno najobjektívnejšie nad pohnútkami a slovami. V danej chvíli vami totiž lomcujú emócie a môže sa stať, že celá situácia nie je vôbec taká zlá ako ju vnímate a ide skutočne len o nedorozumenie. Preto skutočne vážte slová, tie už totiž nevrátite naspäť a mohli by ste nimi svojho partnera, alebo partnerku škaredo raniť.

 

Foto: Shutterstock