Oficiálna definícia spoločenskej zodpovednosti firiem hovorí, že ide o také správanie spoločností, podľa ktorého sa ich činnosť neriadi iba zákonmi, ale aj etickými a spoločenskými očakávaniami. Jednoducho, firmy robia popri svojom biznise aj čosi navyše. Okrem starostlivosti o zamestnancov, férového prístupu k zákazníkom, spolupráce so samosprávou je jednou z čŕt spoločenskej zodpovednosti aj ochrana životného prostredia.

Medzi spoločensky zodpovedné firmy patrí aj skupina Veolia. Usiluje sa o rovnováhu medzi ekonomickou, sociálnou a environmentálnou činnosťou. V tej environmentálnej oblasti sa Veolia snaží čo najviac znížiť vplyv svojej činnosti na životné prostredie napr. aj vývojom nových technológií a špeciálnymi projektami zameraným na  ochranu a podporu biodiverzity.

Keď sa pri čistiarni usadí bocian

Jedným z konkrétnych príkladov je čistiareň odpadových vôd Rakytovce. Ide o projekt, v ktorom Veolia s Nadáciou Ekopolis už 5 rokov realizujú projekt podpory biodiverzity. V areáli čistiarne napríklad inštalovaním búdok vytvárajú vhodnejšie prostredie pre vtáctvo a vyše dvoma stovkami vysadených stromov a krov im pomáhajú nájsť vhodný úkryt aj potravu.

A tak okrem bežných druhov ako belorítky, drozdy či dážďovníky ornitológovia zaznamenali aj výskyt zriedkavých druhov, napríklad pŕhľaviara čiernohlavého, stehlíka konôpku a strakoša obyčajného. Najnovšie tam zahniezdili aj bociany.

Novinkou je skalný biotop. Obyčajná kopa kameňov poskytuje priestor pre život rôznym druhom hmyzu, ropuchám či jaštericiam.

Biomasa z odpadu

Jednou z priorít spoločnosti Veolia Energia Slovensko sú aj projekty biomasy. Práve biomasa má najväčší technicky využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov energie.

Veolia Energia začala spaľovať biomasu v roku 2004. „Vnímame tlak na zvýšenie množstva biomasy. Snažíme sa však využívať odpadovú biomasu,“ hovorí Martin Tricko zo spoločnosti Veolia Energia Slovensko. „Nie je naším cieľom sadiť, zalesňovať a zaberať územia, poľnohospodársku pôdu, aby sme nejakú biomasu vyprodukovali. Naopak, biomasa tu bola, je a bude. Snažíme sa využívať tú, ktorá už je. Štatistiky uvádzajú, že ak zotnete strom, zhruba 30 percent je odpad – konáre, listy. A práve túto biomasu využívame pri našich energetických zhodnocovaniach.“

Tieto slová zazneli v jednej z epizód relácie Pravda o klíme.

V spolupráci s TV Pravda ju vyrába Športová akadémia Mateja Tótha, o.z. A práve Veolia je partnerom projektu. Relácia Pravda o klíme sa venuje rôznym témam ochrany životného prostredia.

Platia ešte pranostiky?

Čo je vlastne biodoverzita? Funguje ešte naša planéta tak, ako by mala? Vymierajú druhy aj na Slovensku a akým tempom? Kam sa stratili jarabice, sysle a lastovičky? O tom v jednej z epizód hovorila Adriana Brossmannová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

O aktuálnom stave nabíjacej infraštruktúry na Slovensku, množstve elektromobilov, ktoré behá po slovenských cestách a o tom, prečo by si používateľ mal dnes kúpiť elektromobil, keď rastie cena elektriny, hovoril Peter Badík zo spoločnosti GreenWay.

Prečo neplatia pranostiky? Ako vlastne funguje kolobeh vody, keď je niekde sucho a kúsok ďalej záplavy? Prečo je v zime viac zrážok a menej snehu? Prečo sa na Liptove darí kukurici a budú tam raz aj vinohrady? Podarí sa ľudstvu prežiť klimatické zmeny a akú majú šancu nasledujúce generácie? Na také otázky odpovedal klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško.

Tropická bzdocha zelená je nováčikom na našom území. A prvá bzdocha, ktorá je škodlivá. Vďaka nej 20% paradajok a paprík na jeseň smrdí. Nielen tieto zaujímavé informácie priniesol do relácie Pravda o klíme profesor Karol Mičieta z katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty UK. Rozhovoril sa aj o tom, prečo je otepľovanie problém, keď žijeme po 52 dobách ľadových v kratšom medziľadovom období a či príde nová doba ľadová.

A ako prekvapenie sa ukázalo, do akej veľkej miery zaujíma ľudí problematika fotovoltiky. Nielen to, aké drahé sú panely, koľko elektriny vyrobia, aká je návratnosť investície a čo musíte splniť, ak chcete mať na streche fotovoltický systém. Debatovalo sa aj o tom, kedy prídu aj na Slovensko dizajnovo zaujímavé farebné panely. Hosťom tejto epizódy bol odborník na fotovoltiku Ján Miškovský ml.

Čím viac vie verejnosť o tom, ako chrániť prírodu a čo jej ľudská ľahostajnosť spôsobuje, tým je väčšia šanca je, že život na našej planéte udržíme v prijateľných klimatických podmienkach. Cyklus relácií Pravda o klíme k tomuto povedomiu prispieva aj vďaka podpore spoločnosti Veolia na Slovensku.

Aj to je jeden z príkladov, čo vlastne znamená  spoločenská zodpovednosť firiem.

Zdroj a foto: PR článok