Tiež sa niekedy cítite nespokojní sami so sebou? Máte pocit, že musíte dokonale vyzerať, pracovať, starať sa o rodinu, inak by váš život stratil zmysel? Perfekcionizmus má dve tváre. Je to dôležitý predpoklad úspechu, rýchlo sa však môže zmeniť na problém, ktorý prináša nečakané následky.

Kde je hranica?

Hranica medzi tým, čo je ešte „normálne“ a čo už patologické, je veľmi krehká. Ako hovorí psychologička Jarmila Švédová, záleží na tom, čo a kým sa považuje za normálne: „Vysoké nároky na seba samého, cieľavedomosť, svedomitosť, zodpovednosť a precíznosť sú pozitívne hodnotené vlastnosti, ktoré najmä v pracovnej oblasti zaručujú úspech.” 

“Ak sa však stávajú posadnutosťou a nevedú k spokojnosti, ale k neustálemu nutkaniu byť ešte lepším, je to problém. Meradlom veci je človek sám. Mal by sa zamyslieť a uvedomiť si, čo je pre neho prirodzené, čo akceptuje a čo už mu prináša iba trápenie,“ dodáva odborníčka.

Podľa psychologičky Markéty Kačerovej zistiť, či je pre vás perfekcionizmus dôležitým predpokladom úspechu alebo skôr problémom, môžete iba tak, že si dovolíte na chvíľu „sa zastaviť“ a byť v kontakte sami so sebou, so svojím vlastným prežívaním. „Zistíte tak, či vás táto snaha ešte poháňa, alebo vás už vláči,“ hovorí psychologička. 

Dôvody vzniku perfekcionizmu

Najčastejšie tento sklon vzniká vplyvom určitého spôsobu výchovy. Ak ste vyrastali v rodine, kde rodičia očakávali, že budete vo všetkom vynikať a chválili vás iba za výrazné úspechy, už v detstve ste získali pocit, že si uznanie, prípadne lásku, zaslúžite len bezchybnými výkonmi. 

Príčinou perfekcionizmu však môže byť aj snaha mať všetko pod kontrolou. Týka sa najčastejšie ľudí, ktorí si v detstve vo svojej fantázii vytvorili akýsi „dokonalý svet“, ktorého pravidlá sa snažia aplikovať aj na súčasnú realitu. Za perfekcionizmus môžu aj médiá, ktoré nám podsúvajú dokonalé vzory ako modelky, ktoré často trpia až poruchami príjmu potravy.

„Perfekcionizmus sa v kontexte porúch príjmu potravy prejavuje okrem iného prísnou sebakontrolou, disciplínou a najmä striktným dodržiavaním jedálneho lístka. V kombinácii s nízkym sebavedomím, pochybnosťami o sebe a túžbou po ocenení ostatných však nevedie k vnútornej spokojnosti, ale k ďalšiemu a ďalšiemu obmedzovaniu a postupne k strachu z jedla, prípadne k strachu z priberania,“ opisuje psychologička.

Naveky samotári?

Neobyčajne vysoké nároky, ktoré na seba perfekcionisti kladú, a silné pocity zodpovednosti vedú k tomu, že títo ľudia vidia problémy aj tam, kde iní nevidia nič, nad čím by sa mali znepokojovať. Je to aj dôvod, prečo perfekcionistov nepoteší ani úspech. 

„Perfekcionizmom zo začiatku obťažujeme svoje okolie, potom aj sami seba,“ tvrdí psychiater. Človek, ktorý má prehnané nároky sám na seba, používa rovnaké meradlo aj na ostatných. Málokto však takým nárokom vyhovie, a tak je pravdepodobné, že perfekcionisti sa postupom času ocitnú v izolácii iba so svojou „dokonalosťou“.

A čo práca? Sú v nej perfekcionisti lepší? "V mnohých prípadoch je to práve naopak," hovorí psychológ. "Často sú oveľa pomalší ako ich kolegovia. Napríklad v práci sa venujú veciam, ktoré nie sú prioritné a často sa na niečom ‚zaseknú‘. Záleží však aj od konkrétnej profesie."

Problémy vo vzťahoch

Náročné je už nadviazanie vzťahu, veď hustým sitom náročných požiadaviek prepadnú skôr výnimoční jedinci, a ešte ich bude málo! V partnerskom vzťahu sa trápi buď perfekcionista alebo jeho partner, partnerka.

Perfekcionisti sa snažia vnútiť partnerovi svoje normy, snažia sa ho zmeniť. Títo ľudia sa zvyčajne len tak nevzdávajú, čo sa skôr či neskôr odrazí na ich vzťahu. Takmer všetci perfekcionisti majú nízke sebavedomie, a preto potrebujú uznanie druhých. Očakávajú, že ich partneri budú dennodenne chváliť a že k nim budú milí 

U svojho partnera však neuznávajú nič také ako „zlú náladu“ – ak sa uznania nedočkajú, vnímajú to ako signál, že vo vzťahu čosi nie je v poriadku. Ďalší prípad predstavujú perfekcionisti, ktorí si pre svojich partnerov nepripadajú „dosť dobrí“. Sú schopní tvrdiť, že až partner alebo partnerka odhalí, že nie sú vo všetkom stopercentní, určite sa s nimi rozíde.

Nebuďte dokonalí, to je život!

Iste nie je nič zlé na tom, že túžite byť úspešnejší alebo žiť lepší život. Mali by ste si však uvedomiť, či k úspechu a lepšiemu životu kráčate z prirodzenej túžby, ktorá vychádza z vás samých, alebo preto, aby ste „stúpli“ v očiach svojej rodiny, prípadne svojich priateľov. Ako už bolo povedané, mnohým ľuďom perfekcionizmus komplikuje život a, možno prekvapivo, dosť ľudí si to aj uvedomuje, no nerobí s tým nič.

Ak je perfekcionizmus povahovým rysom, cestou k jeho odstráneniu môže byť psychoterapia – objavovanie, pochopenie a spracovanie príčin toho, že od seba príliš veľa žiadate. „Ak ide o prejav obsedantne nutkavej duševnej poruchy, pomôcť môžu lieky,“ dodáva špecialista. 

Pre všetkých, ktorí ste si istí, že perfekcionistami nie ste, ale bojíte sa, aby ste sa nimi nestali, sú tu dve rady na záver: Klaďte si ciele, o ktorých viete, že ich zvládnete. A realizujte ich na deväťdesiat percent. Uvidíte, že koniec sveta nepríde, a že dokážete byť spokojní. 

 

Foto: Shutterstock