Väčšina z nás žije v presvedčení, že času je málo. Ak chceme mať zaujímavú prácu, venovať sa svojej rodine a ešte mať čas na nejaké vlastné záujmy, nevyhnutne musíme byť stále uponáhľaní. Odborníci však tvrdia, že času máme dosť. Kam sa teda stráca?
Voľný čas pre seba
Kedy ste naposledy mali voľnú chvíľu iba pre seba? Túto otázku nedávno položili sociológovia v rámci výskumu pracujúcim matkám v USA. Odpovede, ktoré zhromaždili, sú dosť šokujúce. „Práve dnes,“ odpovedalo deväť percent žien. Osem percent odpovedalo „včera“, 19 percent „minulý týždeň“, 13 percent „minulý mesiac“. A až 51 percent žien označilo odpoveď „už sa ani nepamätám“.
Viac než polovica žien teda vedie taký hektický život, že si ani nevedia spomenúť, kedy naposledy mali voľnú chvíľu len pre seba. Až na to, že to takmer určite nie je pravda. Presnejšie povedané, je to pravda, ale nie celá.
Časť nášho času tajuplne mizne v čiernych dierach všedného dňa. Možno si ani neuvedomujeme, že sme svoj voľný čas zabili pozeraním televízie v polospánku alebo sedením na gauči a zapozeraním sa do mobilu pri prehliadke sociálnych sieti. A voľný čas je zrazu fuč.

Ponáhľať sa je v móde
Ľudia súťažia v tom, koľko toho musia urobiť. Dávajú tým najavo svoje postavenie. Keď máte veľa práce, ste dôležitá osoba. Navonok to vyzerá, že vediete naplnený a zaujímavý život. Skutočnosť je iná. Ekonómovia používajú termín „časová chudoba“. Keď trpíte nedostatkom času, začnete sa správať podobne ako človek, ktorý trpí nedostatkom peňazí a siahne po nevýhodnej pôžičke s vysokým úrokom.
Požičia si pár tisíc na dovolenku, ale už o dva mesiace to bude ľutovať. S časovými pôžičkami to funguje podobne. Riešite len to najnutnejšie, iba to, čo najviac horí, neuvažujete v dlhodobom horizonte. Tridsiateho prvého marca večer si nájdete čas čakať v rade na pošte kvôli odoslaniu daňového priznania na poslednú chvíľu, ale nikdy si nenájdete čas zájsť na výstavu, ktorá trvá až tri mesiace.
Väčšina z nás dospela k presvedčeniu, že to ani inak nejde. Kým ste dospelí, máte dobrú prácu, rodinu a deti, nejde to všetko stihnúť inak, ako za cenu rýchleho životného tempa a každodenného vyčerpania. Šokujúcou správou je, že to tak byť nemusí. Všetci môžeme mať času dostatok. Vlastne nie, už ho máme dostatok teraz. Len o tom nevieme.

Hľadanie strateného času
„Priemerná pracujúca žena má 30 hodín voľného času týždenne,“ tvrdí sociológ John Robinson. Neuveriteľné, však? Profesor sociológie dospel k záveru, že prepracovanosť je skôr stav mysle než reálna situácia. Ak pracujeme menej, ako si myslíme, ako je možné, že sme si už niekoľko mesiacov nenašli čas napríklad na to, aby sme si nalakovali nechty? Prečítali román?
Jeden z dôvodov, prečo nám čas „mizne“, je skutočnosť, že vzhľadom k súčasnému životnému štýlu máme málokedy možnosť sa súvisle a sústredene dlhšiu dobu venovať len jednej veci. Aj doma sa pozeráme na pracovný e-mail, v práci zase prokrastinujeme prezeraním sociálnych sietí. Publicistka Brigit Schulte, autorka knihy Overwhelmed, hovorí:. „So smútkom som si uvedomila, že môj čas je rozdrobený do maličkých kúskov, poletuje od jednej veci k druhej, nikdy poriadne nedokončím jedno, aby som mohla ísť k druhému, stále sa pozerám dopredu na to, čo ma čaká, a nie som duchom tam, kde práve som.“
A to je kľúčová odpoveď na to, kam mizne tých údajných 30 hodín voľného času týždenne. Jeho najväčšími žrútmi nie sú malé potešenia, ktoré nám prinášajú radosť, ale skôr nutkavé aktivity, ktoré si ani naplno neuvedomujeme a našu myseľ vtedy riadi autopilot (napríklad kontrolovanie e-mailovej schránky).

Ako nájsť voľný čas a tráviť ho podľa seba
Američanka Laura Vanderkam je autorkou knihy s názvom 168 hodín. Tá číslovka vyjadruje počet hodín v týždni (24 x 7), ktoré máme všetci k dispozícii. Len niektorí z nás s nimi vedia lepšie zaobchádzať. Jej radou je týždenne si zapisovať, čo so svojím časom robíme. Najlepšie každých pár minút. Po určitej dobe tak ľahko odhalíme vzorce, podľa ktorých sa správame, aj čierne diery, v ktorých sa stráca náš čas.
Drobné triky na ušetrenie času, ako napríklad rýchlejšie vyprázdňovanie umývačky podľa nej nič nevyriešia. „Najskôr si povedzte, aký život chcete mať, a čas sa naň nájde sám. Namiesto šetrenia kúskom času sa opýtajte seba samých, na čo ten čas chcete ušetriť. Urobte si zoznam vecí, ktoré chcete vo svojom živote robiť.“ Keď si voľný čas nenaplánujeme, sám sa zaplní. Čímsi. Najpravdepodobnejšie pozeraním televízie a inými bezmyšlienkovitými aktivitami.
Namiesto ,nemám na to čas‘ si skúste povedať: ,Nie je to pre mňa dôležité.‘ Povedzte to nahlas a pozorujte, aký z toho máte pocit“ Len si to vyskúšajte a povedzte „Nie je pre mňa dôležité navštíviť chorú kamarátku.“ Áno, znie to príšerne. Ale možno práve to vás vyburcuje, aby ste so svojím časom začali zaobchádzať úplne inak. Nehľadajte preto svoj stratený čas tam, kde nie je a vyskúšajte radšej overené metódy.

Foto: Shutterstock