Nový rok a nový diár, nové členstvo vo fitness centre, ale tiež novo založené projekty všetkého druhu. Prečo tak radi znovu začíname? A je vôbec chybou, ak svoje plány nedotiahneme do konca?

Predtým a potom

Vedci z univerzity v Pensylvánii opisujú, ako nám míľniky typu Nový rok alebo narodeniny vedia vsugerovať dojem, že skutočne začíname nový život, a aj prečo to tak je. V prvej zo svojich štúdií skúmali, kedy najčastejšie vyhľadávame cez Google slovo diéta. Úplne samozrejme v prvých dňoch nového roka alebo v nedeľu večer a v pondelok skoro ráno, na začiatku nového mesiaca, a tiež po štátnych sviatkoch.

V druhej štúdii sa pozreli na zápisy do univerzitného fitness centra, prakticky s rovnakým výsledkom. Študenti sa najviac zapisujú na začiatku roka, na začiatku semestra, a tiež po oslave svojich narodenín. V tretej štúdii sa potom vedci zaoberali záväzkami typu zdravšie stravovanie alebo lepšie zaobchádzanie s financiami. Výsledok bol totožný. Odborníci tvrdia, že je to tým, ako o sebe premýšľame – ako o ľuďoch, ktorí sa s pribúdajúcim vekom stávajú lepší a múdrejší. A skutočne tak o sebe aj hovoríme.

Chyby patria minulosti a minulosť – to bláznivé a nezodpovedné ja – je potrebné nejako oddeliť. Záchytné body, ako sú narodeniny alebo Nový rok, na to fungujú rovnako dobre, ako keď po nepríjemnom rozvode zmeníte účes. Definujú jednoducho jasnú hranicu medzi predtým a potom. Zaujímavé je, že na lepšom ja často býva kus pravdy. Vedci totiž tvrdia, že keď o sebe momentálne premýšľate ako o usilovnejšom pracovníkovi, než ste boli pred rokom, veľmi pravdepodobne sa skutočne snažíte pracovať usilovnejšie, ako ste to robili vlani.

Majú nové štarty zmysel?

Vedci tvrdia, že nie je až také dôležité, či sa predsavzatia naplnia. Oveľa väčšiu úlohu hrá akési znovu uvedomenie si dlhodobých snov a prianí, ktoré dávajú nášmu životu zmysel, a ktoré sa bez narodenín alebo Nového roka strácajú v nánose dosahovania malých denných cieľov.

Podľa psychológov sa nové začiatky sa väčšinou formulujú skôr ako sny, než ako konkrétne ciele. Tvrdia, že predsavzatia neplníme hlavne preto, že väčšinou nie sú konkrétne merateľné. Totiž, kedy o sebe môžete povedať, že ste sa stravovali zdravšie? Kedy môžete povedať, že ste sa naučili po anglicky?

Nové začiatky sú podľa odborníkov skôr sny o ideálnom ja, ktoré nám dávajú lepší pocit, už keď ich vytvárame vo svojich myšlienkach. „Nové začiatky, a je jedno, o akých hovoríme, sú ako gamblerstvo,“ tvrdí psychologička Zdeňka Židková, a pokračuje: „Kto by hral s presvedčením, že nevyhrá? Kto by si predsavzal, že schudne, prestane fajčiť, nebude prokrastinovať, ak by už dopredu pripustil, že sa mu to nepodarí?“

Milión a jeden projekt

Psychologička hovorí, že z článkov v lifestylových časopisoch na konci roka to niekedy vyzerá, že sa všetci chceme meniť a byť lepšími. Lenže množstvo ľudí, ktorí sa upli na svoje schémy a takmer ich nemenia (a o nových začiatkoch teda vôbec nepremýšľajú), je omnoho viac.

Ak si každý rok prepisujete do diára, že chcete začať cvičiť, je to frustrujúce, ak ste nezačali. Na druhej strane, v psychológii platí jedna zákonitosť: človek sa stáva tým, čo robí. Na čo myslí, čo prežíva, ako sa správa, aké sú obsahy jeho uvedomenia a čomu sa venuje vo svojom voľnom čase.

 

Človek, ktorý si každý rok do diára zapisuje, že začne cvičiť, začne s cvičením pravdepodobnejšie, ako človek, ktorému je to jedno. Je však chybou, keď pri cvičení nevydrží – celý mesiac, celý rok, celý život? „Keď čítate knihu a nedočítate ju do konca, čo vás vedie k myšlienke, že ste ju nedočítali,“ pýta sa britská koučka Barbara Sher a dodáva: „Čo ak koniec knihy nie je jej posledná stránka, ale chvíľa, keď ste si z nej vzali to, čo ste potrebovali?“

Dva typy ľudí 

Psychologička hovorí, že s novými začiatkami je to rovnaké. Ľudia sa podľa nej delia na dve skupiny: tých, ktorí všetko dotiahnu do konca a tých, ktorí večne začínajú, pričom spoločnosť k svojmu chodu potrebuje oba typy ľudí.

Tí, čo večne niečo začínajú, patria do skupiny experimentátorov, pokušiteľov života, ktorých baví otvárať, skúmať, hľadať cesty, čo bude, keď... Zmyslom ich života je vstúpiť na cestu. Uspokojenie nachádzajú, keď po nej idú. Povedzme, že sa počas života začnete učiť niekoľko jazykov. Z niektorého viete len pár slovíčok, iný odložíte, pričom zistíte, že ho potrebujete. Pretože ho neviete, hľadáte k nemu zase iné cesty. Nájdete si prekladateľa, tlmočníka, inú cestu, vďaka ktorej napríklad zistíte, že si máte otvoriť jazykovú agentúru.

Ako hovorí koučka, ak ste na škole vyskúšali hrať na všetky nástroje, ale pri žiadnom ste nevydržali, možno máte skvelý potenciál stať sa dirigentom. Inými slovami, nové začiatky nemusia byť až také hrozné, ak o nich ako o hrozných nepremýšľate a netýrate sa za to, že ste „začínači“. Žeby nové predsavzatie na rok 2020?

 

Foto: Shutterstock