Učia nás ich od malička. Čarovné slovíčka, ktorými sa skutočne dajú dosiahnuť divy a veľké zmeny v správaní iných ľudí. Viete ich však správne používať? Poďakovať a poprosiť totiž treba v správnej chvíli a správnym spôsobom.

Silu týchto slov pozná už každé malé dieťa a vie, že ak ich použite zvýši sa pravdepodobnosť toho, že dosiahne čo chce. Ďakovať a prosiť sa často učíme ešte skôr, ako sa naučíme skladať prvé slová. Ak ich dieťa neskôr nepoužíva, napomíname ho. Často nás však napomenú aj ako dospelých a to naši priateľa, rodičia a pod. Faktom však ostáva, že aj keď ďakuje a prosíme často, vždy to nie je dostatočne na to, ako by sme mali kvôli dobrým vzťahom s ostatnými. Prečo je vlastne tomu tak?

Zlá výchova

Niekedy len zabudneme, inokedy nepoďakujeme naschvál, alebo len nevieme ako na to. Zabúdať je ľudské, ak však zabúdame ďakovať a prosiť skoro stále: “Môj manžel takmer nikdy neprosí ani neďakuje. Počas prvej návštevy u rodičov som pochopila prečo. Rovnaký je aj jeho otec, no žena mu nato nič nepovie. Buď jej to neprekáža, alebo si len už zvykla. Aj keď chápem, že to na základe toho môže mať môj manžel len ťažko prirodzene v sebe, snažím sa ho tomu naučiť a niekedy si potom pripadám, ako by som vychovávala malé dieťa. Dokiaľ neprosí, nič nedostane a kým nepoďakuje nedám mu pokoj. Snažím sa však nato ísť s humorom, aby nedochádzalo ku konfliktom,“ vraví Štefánia svoju životnú skúsenosť, ktorá dokazuje, že niekedy môže stať za nezdvorilým starším človekom jeho výchova v mladosti. 

Samozrejmosť vecí 

Tento bod síce priamo súvisí aj s výchovou, avšak môže sa stať, že isté veci sa opakujú tak často, že ich začneme brať ako samozrejmosť a ani nás nenapadne za nich poďakovať. Dobrým príkladom je 38-ročná Lenka: „Môj partner nevedel ďakovať za jedlo, ktoré som mu navarila. Prišiel, zjedol ho a odišiel. Raz som sa ho preto spýtala, či sa u nich doma za jedlo neďakuje. Po chvíľke premýšľania mi ľahkovážne odpovedal, že nie. Reagovala som tak, že nemusí ďakovať ak si bude variť sám. Odvtedy sa u nás ďakuje, ja varím ďalej a partner prišiel na to, že je to tak lepšie pre nás oboch,“  zhodnotila Lenka. Preto treba dodať, že veci samozrejmé niekedy až také samozrejmé nie sú, lebo nikdy neviete, ako ich vníma ten druhý. 

Kľúč ku šťastiu

Známy americký psychológ a autor knihy „Thanks!“ Robert Emmons je presvedčený, že práve umenie poďakovať sa je kľúčom k vnútornému šťastiu, k spokojnosti a k harmónii. Nejde preto len o nejakú zdvorilosť, ale v konečnom dôsledku to prináša lepšie medziľudské vzťahy. Zároveň však upozorňuje, že k správnemu ďakujem treba pridať aj niečo navyše. Úplne stačí pekný pohľad, úsmev, tón hlasu, aby sme dali druhému najavo, že si jeho snahu skutočne vážime. Ďalšou výhodou ďakovania je podľa tohto odborníka aj vplyv na naše ego. Kto totiž dokáže ďakovať nachádza pokoru a skromnosť, čo je ďalším krokom k harmónii.

 

Nikdy nie je neskoro

Spomínaný psychológ vysvetľuje aj to, že niekedy si uvedomujeme potrebu poďakovať, avšak zvýšené ego nám to nedovoľuje. Za niektoré veci však akoby nevieme, ako správne poďakovať a potom radšej nepoďakujeme vôbec. Pokiaľ chcete poďakovať, urobte tak. Viacerí chceli poďakovať svojmu otcovi, no odkladali to, až zomrel a bolo neskoro. Sú aj prípady, keď chceli poďakovať svojej priateľke za druhú šancu, avšak nechceli jej pripomínať zlé veci, tak z toho nakoniec vzišlo. 

Neďakujte len za materiálne veci, ale aj za morálnu podporu. Poďakovanie by malo byť pre dotyčného, ktorému ďakujeme príjemné. Aj preto radšej vynechajte servilnosť a poklonkovanie, pretože tadiaľ cesta rozhodne nevedie. Pozor aj na iróniu v žartovaní, aby bola pochopená správne.

Umenie poďakovať sa spočíva aj v jeho načasovaní. Ak niekto čaká že sa mu poďakujete, no vy neviete nájsť správne slová, alebo na to zabudnete, začne ten človek pociťovať krivdu. Na poďakovanie však nie je nikdy neskoro a aj keby vám daná osoba na vaše poďakovanie povedala, že už na tú konkrétnu vec zabudla, s istotou jej to spraví radosť a aj vám, že ste sa prekonali. V neposlednom rade treba vedieť poďakovanie aj prijať. K tomu vám postačia slová ako „Rado sa stalo“, „Nie je začo“, alebo „Za nič“. Aké jednoduché, no poriadne nevyhnutné!

 

Foto: Shutterstock