Na rodičov majú všetci vysoké očakávania. Škola, rodina, médiá, spoločnosť, aj ostatní rodičia okolo nich – majú jasné predstavy, čo všetko by mali skvelí rodičia spĺňať. To množstvo energie a času, čo venujú dokonalému rodičovstvu, ich stojí nesmierne veľa síl. Treba však naozaj spĺňať toľko očakávaní a investovať toľko energie? Koľko stačí na to, aby sme boli dostatočne dobrí rodičia?

Chceme byť skvelí rodičia – vytrvalo pracujeme, aby sme živili rodinu, obetujeme sa a vozíme deti do školy a na krúžky. Doma máme upratané, navarené, večer im čítame, cez víkend spravíme nejaký program. Keď sme dlhšie doma s deťmi, tak im robíme program, učíme sa s nimi, zase nejaký program, vymýšľame hry, ideme s nimi von… A potom odpadávame od únavy, sme nervózni a ľahko vybuchneme. Chceme sa konečne venovať sami sebe, ale potom máme zase výčitky, že sa dostatočne nevenujeme deťom.

Je to aj preto, že si niekedy skvelého rodiča zamieňame s tým dokonalým, ktorý vo všetkých oblastiach musí byť excelentný. To je však nedosiahnuteľné a ani to nie je potrebné. Skvelý rodič si môže dovoliť byť nedokonalý.

Koľko výchovy už stačí?

Do čoho sa oplatí z pohľadu rodiča investovať čas a energiu? A nemyslíme tým teraz organizačno zabezpečovacie funkcie rodiča – nebudeme sa venovať vareniu, upratovaniu, či praniu bielizne. Iba veciam súvisiacim s výchovou, nie s prevádzkou.
Koľko je TO MÁLO, čo deti potrebujú a koľko je to málo, čo STAČÍ?

A čo to znamená, že skvelí rodičia nemusia byť dokonalí rodičia? Ako odolávať tomu nutkaniu byť dokonalí?

Očakávania nás smerujú

Prvou dôležitou vecou je zmeniť nastavenie voči očakávaniam na nás, na rodičov – očakávania okolia sú dobré. Nie sú hrozbou. Vlastne sú iba normálne. Žijeme v skupinách a skupiny sa riadia a kontrolujú vzájomne svojimi očakávaniami. Očakávania pomáhajú nastavovať, čo je žiadúce a čo nie. 

Očakávania pomáhajú smerovať rodičov k tomu, aby vychovávali svoje deti tak, že im pomáhajú rásť a rozvíjať sa. Očakávania na rodičov pomáhajú v tom, aby sme sa ako rodičia poučili, zlepšili a dosiahli aspoň minimálne štandardy rodičovstva.

 

Očakávania pomáhajú aj v tom, aby sme deťom neubližovali. Očakávania na rodičov v mnohých prípadoch deti chránia. Veď skúste dnes verejne na ulici alebo v obchode dať svojmu decku po zadku alebo priamo facku. Už len pomyslenie na to vás pohorší. A ak nie, tak sa skoro určite niekto ozve. A ak nie, tak aspoň pohľady svedkov vás zarazia. Pohľad na fyzické tresty sa za posledné desaťročia zásadne zmenil. Našťastie.

Takto nás očakávania regulujú. A to je dobre. Prvým predpokladom je pozitívne sa stavať k tomu, že na rodičov sú kladené nároky.

Nevyhnutné, ale účinné minimum výchovy

Skvelá kniha Pohodoví rodičia (Líný rodič – česky), ktorá ide proti prúdu očakávaní je neprekvapivo od anglického bohéma Toma Hodgkinsona, ktorý v podnadpise knihy hovorí ako sa leňošením a nečinnosťou dopracovať k lepšiemu rodičovstvu.Je to podnetné čítanie, odporúčame. V knihe sa dozviete viacero návodov ako sa nestresovať pri výchove detí. V niektorých aspektoch táto kniha však viac pomáha rodičom ako deťom. Je to dobrá kniha najmä pre tých premotivovaných a aktívnych rodičov.

Skvelý rodič má však rovnako blízko k lenivému rodičovstvu ako k rodičovstvu, ktoré je aktívne – ale iba do istej miery. Skvelí rodičia sa riadia antistresovým rodičovstom – nevyhnutným, ale účinným minimom výchovy. Čítajte viac.

Foto: Shutterstock