Stáva sa vám, že večne nestíhate? Mali by ste spozornieť. Odborníci prišli s revolučnou metódou, vďaka ktorej môže byť každý deň o dve až štyri hodiny dlhší. Existuje totiž možnosť zvaná polyfázický spánok. O čo vlastne ide?

Môže mať deň aj 28 hodín? Verte, či nie, je to možné. Dokazuje to fenomén, ktorý na začiatku dvadsiateho storočia opísal psychológ J. S. Szymanski ako polyfázický spánok. Ten sa neodohrá počas mono bloku v priebehu noci, ale rozdelí sa do niekoľkých kratších úsekov, z ktorých niektoré pripadnú na deň. Nočné spanie sa skráti a „ukrojené časti“ sa nahradia kratšími dennými „šlofíkmi“, tzv. short naps. A výsledok? Väčší priestor na prácu, rodinu, vlastné sny.

Pre každého niečo

Prvým stupňom je spánok bifázický. Čo to znamená? Ľahnete si na šesť hodín v noci a cez deň si vyčleníte čas na dvadsaťminútové zdriemnutie. Režim „Everyman“ vám dá len tri a pol hodiny nočného spánku, ale cez deň budete spať už trikrát dvadsať minút. Rozvrh „Dymaxion“ je už pre skutočne náročných a odolných jedincov, pretože spánok delí do štyroch polhodiniek počas dvadsiatich štyroch hodín. Najextrémnejší je „Uberman“, ktorý znamená šesťkrát dvadsať minút spánku počas dňa aj noci dohromady. Nič viac! Väčšina ľudí, ktorí na internete spomínajú svoje skúsenosti s týmto druhom spánku, sa hlási k tomu bifázickému, ale hlavné je, že všetci obhajujú, že im to – minimálne v určitej fáze života – pomohlo.

Poriadne nabitý deň!

Zdá sa totiž, že by polyfázický spánok mohol byť dobrým riešením pre tých, ktorí v noci zle spia, pre študentov, vorkoholikov, ale napríklad aj mamy na materskej... Vítaný je vo svete on-line nadšencov, ktorí trávia noci pri počítači, a podľa všetkého sa pokúsila využiť výhody polyfázického spánku aj americká armáda, ktorá testovala, či aj pri obmedzení a rozdelení relaxačnej časti dňa dokážu ich vojaci fungovať. „Ani z vývojového a kultúrneho hľadiska nie je spánok v noci jediným fyziologickým variantom. V niektorých kultúrach je bežné, že sa spí cez deň. Naopak v noci je potrebné držať hliadku a starať sa o oheň, niekedy sa v noci aj loví. Je tiež typické, že sa ľudia so spánkom striedajú a nespia všetci členovia komunity naraz,“ vysvetľuje MUDr. David Kemlink, PhD., z Centra pre poruchy spánku a bdenia pri Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe.

Čo musíte „zniesť“?

Polyfázický spánok aplikovaný v našej stredoeurópskej kultúre je však akýsi nespoločenský. Pokúste sa namiesto obeda u svokry trvať na svojom poludňajšom zdriemnutí si, v práci vysvetľovať, že práve nemôžete ísť na poradu, pretože musíte spať alebo si skúste predstaviť život bez spoločných raňajok so svojimi najbližšími. 

 

Nie je jednoduché naučiť sa cez deň na povel zaspať. Potrebné je aj zohľadňovať potrebu spánku s meniacim sa vekom, aktuálnym vyťažením, pretože spánok je pre nás predovšetkým odpočinok. A okrem toho, určite chvíľu potrvá, kým si zvyknete na nastolenie polyfázického spánku, takže sa môžete dostať do obávanej spánkovej deprivácie.

To dôležité ostáva

Je však nutné podotknúť, že inak nie je dôvod pochybovať o tom, či denný spánok na niečo je alebo nie je. Minimálne menej náročné polyfázické režimy zahŕňajú jeden dosť dlhý časový úsek spánku (tzv. bazálny spánok alebo core sleep) – dosť dlhý na to, aby došlo k naplneniu všetkých prirodzených fáz spánku. Ten obsahuje hlboký spánok (NREM) a REM, charakteristický občasnými rýchlymi pohybmi očí. NREM má okrem toho štyri štádiá, každé má inú dĺžku a povoľuje inak hlboký spánok. Najhlbšie spíme vo štvrtom štádiu, ktorému sa tiež hovorí delta spánok (vedomie sa pohybuje na veľmi nízkej frekvencii tzv. delta vĺn). Každopádne sa počas NREM uvoľní celé telo. To, naopak, neplatí o fázach REM spánku, kedy väčšia časť tela vykazuje hodnoty ako pri bdelom stave. Počas REM fázy tiež snívame.

Je to (ne)prirodzené?

Ak vám to všetko pripadá nanajvýš ako zúfalé experimentovanie s vlastným zdravím, dovolím si spolu s odborníkmi oponovať. „Režim spánku a bdenia je u zdravých ľudí flexibilný, z evolučného hľadiska táto flexibilita bola dôležitá kvôli prežitiu. Jednotlivé funkcie extra spánku nie sú celkom objasnené, ale vie sa, že spánok je dôležitý pre pamäť, adaptáciu na stres a tiež udržanie energie. Napríklad počas roka je celkom prirodzené, že ak v zime dlhšie trvá tma, spí sa dlhšie v jednom segmente, naopak v lete bolo prirodzené vstávať skôr,“ vysvetľuje MUDr. David Kemlink, PhD. Otázka toho, čo je ‚zdravé‘, je rovnako relatívna a vo vzťahu k spánkovému režimu veľmi individuálna. „To, čo vyhovuje jednej časti populácie, môže byť neúnosné pre inú časť,“ dodáva lekár Kemlink.

Foto: Shutterstock