To, s kým budeme žiť, nezáleží na našom slobodnom a rozumnom rozhodnutí. Určuje to za nás „program“ v našej hlave. Naučte sa ho ovládať a nedovoľte, aby prehnane ovládal on vás.

Prečo stále ja? 

Možno to poznáte zo svojho okolia, alebo ste dokonca taká sama. Každý muž, s ktorým sa zoznámite, sa po nejakej dobe prejaví ako narcistický mačo. Ženy z princípu podceňuje a označuje ich za „naivné sliepky“. Vidí v nich len prostriedok na zabezpečenie svojich sebeckých potrieb. Vyprané, navarené, upratané, sex, kedykoľvek sa mu zachce a bez ohľadu na vaše potreby. Možno vám občas aj jednu vrazí. Každý v živote niekedy natrafí na čudne štruktúrovanú osobnosť. Lenže vy na ňu narážate stále. Máte smolu? Alebo azda „normálni“ muži neexistujú?

Pointa je v tom, že si za to môžete sama. Slušných partnerov prehliadate a cielene si vyberáte násilníckych sebcov. Kým sa s nami začnete hádať, že je to nezmysel, zoznámte sa s konceptom takzvaných „máp lásky“. V 80. rokoch minulého storočia s ním prišiel významný americký psychológ a sexuológ John Money. Položil si na prvý pohľad banálne otázky: Prečo milujeme práve toho, koho milujeme? Prečo je niekto neomylný „rozbíjač vzťahov“, zatiaľ čo inému jeho lásky vychádzajú?

Mapy lásky

John Money analýzou partnerského správania svojich pacientov postupne zisťoval, že to vôbec nie je náhoda. Každý z nás nosí v podvedomí obraz svojho ideálneho partnera. Ten obraz si môžeme predstaviť ako mapu, ktorá sa začína kresliť od chvíle nášho narodenia. Všímame si, ako sa k sebe správajú naši rodičia. Čítame rozprávkové knižky, v ktorých vystupujú idealizované páry princov a princezien. Postupne sa pridávajú ďalšie vplyvy. 

Freudovské erotické vnemy z raného detstva, citové sklamania, prvé lásky z letného tábora, traumy z nenaplnených a nevydarených vzťahov. To všetko je súčasťou našej unikátnej „mapy lásky“, to všetko nás ovplyvňuje omnoho viac, než si myslíme. John Money túto mapu definoval ako „mentálneho sprievodcu, ktorý určuje naše vzťahové preferencie a erotické túžby“. Jednoducho individuálna a jedinečná „mustra“, do ktorej potenciálny partner buď zapadne, alebo nezapadne.

 

Ako GPS

O tom, či si s niekým „sadneme“, samozrejme rozhodujú už čisto chemické signály. Keď nám niekto „vonia“, znamená to, že má odlišný imunitný systém, čo zaručuje zdravých potomkov. Mapy lásky tento biologický systém výberu doplňujú na psychickej úrovni. Pre väčšiu zrozumiteľnosť ich môžeme prirovnať k GPS navigácii, ktorej úlohou je dostať vás za čo najkratšiu dobu do cieľa. Teda nájsť vám presne toho partnera, ktorého súradnice sú uložené vo vašej „navigácii“. V mape lásky sú zapísané také detaily o hľadanom partnerovi, ako je jeho výška, farba vlasov, muskulatúra, temperament, povaha, tón hlasu či spôsob správania. Najpodstatnejšie však je, že si existenciu mapy neuvedomujeme. Jednoducho sa nám niekto páči a iný nie. Netušíme, že máme v hlave program, ktorý rozhoduje „za nás“ a vedie nás tam, kam chce on sám. 

Pokiaľ je naša mapa lásky kvalitná, nemusí nás to veľmi zaujímať. V živote predsa nejde o to, že sa nám páčia tmavovlasí alebo svetlovlasí muži. Lenže pokiaľ sa dieťa stretne so sexuálnym zneužívaním, nedostatkom lásky, fyzickými konfliktami rodičov alebo absenciou jedného z nich, môže vzniknúť program, ktorý Money označuje ako „vandalizovaná mapa“. Typickým príkladom je práve žena, ktorá si „neomylne“ vyberá násilníckych partnerov. Ďalšou možnosťou je vznik „parafilnej mapy“, odkazujúci napríklad k sadomasochizmu a ďalším sexuálnym výstrelkom. 

Pálenie mostov a iné problémy máp lásky

Okrem výberu partnera a sexuálneho správania ovplyvňujú mapy aj stabilitu vzťahov. Niekto v žiadnom zväzku veľmi dlho nevydrží a pri prvom náznaku problému odchádza, hľadá nový vzťah a tak stále dokola. Iný, naopak, trpiteľsky zostáva aj s partnerom, s ktorým sa podľa zdravého rozumu mal už dávno rozísť. A dokonca aj náš spôsob rozchádzania je determinovaný mapou. Niekto to rieši rázne, ale férovo, iný to necháva vyhniť, kľučkuje a čaká, až sa s ním rozíde ten druhý. Hlavný problém každej mapy spočíva v tom, že je to už z princípu neúplný popis terénu. 

Žiadna mapa lásky nemôže detailne popísať reálneho človeka. Nájsť partnera, ktorý by do našej mapy lásky presne zapadol, je extrémne ťažké. Väčšina z nás sa tak v živote musí uspokojiť s partnerom, ktorý sa do nej vojde len čiastočne. A ešte vzácnejšie je, keď do seba dve mapy zapadnú zároveň. Potom to urobí „klap!“ a je z toho extrémne silná párová väzba – osudová láska na prvý pohľad, ktorá sa neobzerá na nič naokolo. Novo nájdení partneri rozbíjajú dosiaľ fungujúce rodiny a pália za sebou mosty, ale jednoducho si nemôžu pomôcť. Magdaléna Dietlová takto pred časom v televízii popisovala, ako sa kedysi osudovo zoznámila so svojím mužom.

Ako pracovať s mapou lásky

Základom je zistenie, že vôbec existuje. Absolútna väčšina ľudí netuší, prečo sa vo vzťahoch a v sexe správajú práve tak, ako sa správajú. Ale keď vďaka mape aspoň čiastočne pochopíte, čo vás ovplyvňuje, najskôr sa začnete zaujímať, ako to zmeniť k lepšiemu. S mapou sa dá cielene pracovať a meniť ju, aj keď k tomu budete potrebovať kvalifikovaného psychológa. Nevyhovujúci „vzťahový softvér“ sa síce z hlavy maže ťažšie, ako keď si trebárs nechávate nahrať aktualizovanú verziu pre vašu GPS navigáciu, ale už samotný fakt, že viete, že ho tam máte, môže ovplyvniť vaše konanie. 

Prvým krokom je predsa vždy vedomie, že niečo robím zle a prečo to robím. A pozor! Zásadné informácie do našej mapy často neprichádzajú z reálneho života, ale z médií. Pokiaľ chodíte na romantické filmy, nečudujte sa, že ich vaše podvedomie bude považovať za realitu. V extrémnom prípade potom budete celý život neúspešne vyzerať Brada Pitta alebo Russella Crowa a vaši skutoční partneri budú s ich mapovými obrazmi zákonite prehrávať.

Foto: Shutterstock