Prášky na spanie vám umožnia behom chvíle zabudnúť na všetky starosti a katapultujú vás do ríše snov. Sú ideálnym pomocníkom v dnešnej dobe, kedy všetko chceme pokiaľ možno ihneď. Možno by ste však o nich mali vedieť niečo viac.

Tri skupiny

Lieky na spanie alebo hypnotiká sa delia na tri skupiny podľa doby vzniku. Hypnotiká prvej generácie obsahujúce barbituráty sa dnes už takmer nepoužívajú, pretože od nich veľmi často vznikala závislosť a predávkovanie mohlo spôsobiť otravu a smrť. Takzvané benzodiazepíny urýchľujú zaspávanie, znižujú počet nočných prebúdzaní a predlžujú celkovú dobu spánku. Ich upokojujúce účinky však môžu pretrvávať aj cez deň a tiež hrozí veľké riziko závislosti. Treťou skupinou sú hypnotiká generácie Z, ktoré najmenej narušujú architektúru spánku. Novou voľbou sú takzvané hypnotiká štvrtej generácie, založené na účinkoch melatonínu, látky, ktorá vzniká prirodzene v našom mozgu a navodzuje spánok.

Ako účinkujú?

„Hypnotiká pôsobia na receptory nervových buniek, ktoré si medzi sebou vymieňajú informácie na chemickom princípe. Medzi chemickými signálmi neurónov, ktoré navodzujú spánok, je významná kyselina gama-aminomaslová, skrátene GABA. Mnoho hypnotík pôsobí práve na receptor pre GABA,“ hovorí MUDr. Vilém Novák. Spánok navodený liekmi nie je rovnaký ako ten prirodzený, a preto vás natoľko neosvieži. Pri chemickom spánku totiž chýbajú niektoré dôležité spánkové fázy, ako je hlboký telesný a hlboký mozgový spánok. Ovplyvnenie priebehu spánku sa líši podľa generácie hypnotík. „Prvá a druhá generácia hypnotík predlžuje spánok takmer výhradne zmnožením druhej fázy non-REM spánku, teda ľahkého spánku. Najviac k prirodzenému spánku sa blíži spánok navodený Z hypnotikami. Tie nepotláčajú REM spánok,“ vysvetľuje psychiater Slavomír Spousta.

Spôsobujú závislosť?

Hypnotiká chemicky vypínajú určité centrá v mozgu a krátkodobo účinkujú veľmi dobre. Mozog sa na ne však rýchlo adaptuje a po niekoľkých dňoch už nemá rovnaká dávka rovnaký účinok. Okrem toho sa z prehltnutia prášku na spanie čoskoro stane večerný rituál. Keď sa poruší, zaspávanie je problémové. „Pri Z hypnotikách sa tvrdí, že závislosť vyvolávajú len výnimočne, ale toto očakávanie bolo už spojené s mnohými liekmi, pri ktorých sa nakoniec ukázalo, že závislosť vyvolávajú. Preto sa aj pri nich odporúča, aby kontinuálne podávanie nepresiahlo 4 týždne a skôr sa užívali prerušovane,“ odporúča odborník. „Relatívne vysoký návykový potenciál majú spomínané benzodiazepíny. Rizikové je pravidelné užívanie najmä vysokých dávok,“ dodáva lekár.

Aké majú vedľajšie účinky?

Niektoré z liekov môžu nasledujúci deň po použití vyvolávať útlm, únavu, zníženú pozornosť a predlžovanie reakčnej doby, čo je rizikové predovšetkým pre šoférov. „Po vysadení niektorých hypnotík sa objaví ,rebound‘ insomnia – predlžené zaspávanie, časté nočné prebúdzanie, živé až desivé nočné sny. Benzodiazepíny negatívne ovplyvňujú pamäť, pacient si napríklad niekoľko minút nepamätá, čo robil. Pri dlhodobom užívaní benzodiazepínov dochádza k trvalému poškodeniu pamäti, ktoré sa však dá zvrátiť pri ukončení užívania,“ vysvetľuje psychológ.

 

Existuje bezpečný liek na spanie?

„Neexistuje žiadny liek bez vedľajších účinkov. Vedľajšie účinky má aj placebo. Lieky na spanie sú však bezpečné pri rozumnom (krátkodobom, občasnom, nepravidelnom) užívaní. Vedľajšie účinky liekov sa nikdy neobjavujú všetky naraz, môžu byť krátkodobé, tolerovateľné a vyvážené žiaducimi účinkami,“ vysvetľuje expert, ktorý má svoje výhrady aj k novej možnosti liečby nespavosti za pomoci melatonínových hypnotík, ktoré sa považujú za najbezpečnejšie. „Melatonín je ďalší z liekov, a tak má svoje vedľajšie účinky a nebude účinkovať univerzálne,“ hovorí špecialista a odporúča „zdravý“, prírodný variant: „V súvislosti s melatonínom je aj jeden variant ,lieku na spanie‘, ktorý je skutočne ,prírodný a bezpečný‘, a to sú mliečne výrobky. Pohár vlažného mlieka osladený medom, cukrom alebo iným prírodným dochucovadlom zvýši hladinu melatonínu, sacharidy a tuky znížia okysličenie mozgu a vyvolajú ospalosť.“

Prečo sa toľko používajú?

„Odpoveď je triviálna – pretože sú také rozšírené poruchy spánku. Menej triviálne je hľadanie dôvodov, prečo to tak je,“ hovorí odborník a pokračuje: „Rolu by asi hrala miera stresu a sociálneho tlaku, civilizácia, ktorá sa riadi časom hodín a nie biorytmami, práca na smeny, vstávanie na zazvonenie budíka, ktoré sa ozve v tej najmenej vhodnej fáze spánku, atď.,“ dodáva psychológ. K užívaniu hypnotík môže podľa neho viesť aj naša neochota znášať nepohodlie, keď sú tu „jednoduché“ riešenia, ktorých riziká nie sú bezprostredné.

Existuje vôbec dôvod, prečo ich užívať?

Odborníci sa zhodujú, že po lieku na spanie je vhodné siahnuť vo veľkom strese, alebo vo výnimočných životných situáciách, keď telo svojvoľne ignoruje biologické hodiny. „Pokiaľ ide o sporadické jednorazové užitie hypnotika, všeobecne sa považuje za vhodnejšie vziať si tabletku hypnotika než ponocovať. Prebdená noc je sama o sebe zdravotnou záťažou. Problém môže byť v slove občasné,“ dodáva lekár.

Ako zaspať bez nich?

Pred zaspatím odborníci odporúčajú teplé mlieko, neužívať umelé sladidlá, ktoré zvyšujú bdelosť, šesť hodín pred spaním nepiť kávu, vyhnúť sa bielkovinám, spánku neprospeje ani pustená televízia v posteli. Štyri hodiny pred spaním nie je vhodné cvičiť a nemali by ste si zdriemnuť počas dňa po tretej hodine popoludní (zatiaľ čo polhodinové zdriemnutie v skorom predpoludní prospieva). „Alkohol spánku skôr škodí, pohár vína je dovolený, ale určite nie viac,“ hovorí špecialista. Ak vám nedovolia zaspať vaše myšlienky, nechajte si ich na ďalší deň, veď ako sa vraví „ráno je múdrejšia večera“.

Foto: Shutterstock