Noc, dve hodiny po polnoci. Nemôžete spať. Búši vám srdce, a keby ste neležali, asi by ste sa od malátnosti zvalili na zem. Ráno vás totiž čaká schôdzka, z ktorej máte obavy už niekoľko dní. Ako čeliť, respektíve predchádzať nepríjemným situáciám, ktoré vo vás vyvolávajú negatívne pocity a stres?

Reakcia tela na napätie a stres

Tieto nepríjemné pocity nie sú len doménou práce. Môžete sa obávať i schôdzky s priateľmi alebo dokonca večere s partnerom. Negatívne pocity máte preto, že tušíte, že pri stretnutí dôjde ku konfliktu záujmov. A pretože napätie spôsobuje stres, vaše telo reaguje tak, že vám začne búšiť srdce, objaví sa pocit malátnosti a budete mať pocit, že sa vám každú chvíľu spraví nevoľno. A v tomto rozpoložení máte konať!

Psychológ Petr Šmolka takéto pocity nazýva anticipačnou úzkosťou a človek ju podľa neho dostáva do vienka ako niečo, čo sa počas vývoja ľudstva posilňovalo na základe prirodzeného výberu. „Nie je to jednoznačne negatívny jav. Keď ju dokážeme udržať v rozumných medziach, tak nás upozorňuje na budúce nebezpečenstvo a zároveň v sebe môže mať i mobilizačný náboj. Pokiaľ však intenzita anticipačnej úzkosti prekročí akýsi kritický bod, potom nás, naopak, môže dosť obťažovať alebo dokonca paralyzovať,“ hovorí odborník.

Obava z neschopnosti reagovať

K nepríjemným pocitom patrí aj obava, že v kritickej chvíli nebudete vedieť správne zareagovať. Ak je však vaša bojazlivosť taká veľká, že vám nedovoľuje problém riešiť alebo jeho riešenie stále odďaľujete, nachádzate sa práve v kritickom bode a budete musieť hľadať cesty, ako anticipačnú úzkosť znížiť, alebo odborníka, ktorý vám pomôže túto krízu zvládnuť. Keď si nechcete líhať do postele s ťažkou hlavou a budiť sa s úzkosťou, zmeňte svoje správanie.

Nie je možné žiť život úplne bez problémov, ale môžete sa správať tak, aby ich vzniklo čo najmenej. Začnite tým, že nebudete klamať. Keď je od začiatku jasné, že práve sľubujete nesplniteľné, nemôžete sa čudovať, že vám potom nie je dobre. „Niekedy sa uchyľujeme k drobným klamstvám v nádeji, že na skladanie účtu už možno nedôjde. Potom sme v permanentnej tenzii a obavy z toho, čomu sme sa chceli vyhnúť, naopak rastú,“ hovorí psychológ.

Riešenie

Účinnou pomocou by podľa terapeuta mohol byť napríklad nácvik asertivity. Keď totiž od začiatku budete mať jasno v tom, čo zvládnete alebo, naopak, čo od druhého očakávate, nebude nikto čakať nič iné. Najhoršie je drobné klamstvo na začiatku, ktoré potom spustí lavínu ďalších.

A ajhľa, odrazu ho niekto prekukne a problém je na svete! Ak už je neskoro a úzkosť sa blíži ku kritickému bodu, snažte sa nájsť riešenie. Nepríjemnosť neodďaľujte, budúci týždeň by vám mohlo byť ešte horšie. Dôležité je usilovať sa pozitívne myslieť.

Pozitívne myslenie

„Pod pojmom pozitívne myslenie si nepredstavujem žiadne zázračné formulky, ale napríklad zámerné vyvolávanie spomienok na situácie, ktoré sme úspešne zvládli. V mysli si, samozrejme, môžeme predstavovať i situácie, ktoré iba majú nastať, a prehrávať si ich v hlave tak, ako by sa podľa nás mali odohrať,“ vysvetľuje psychológ. Na schôdzku choďte s otvorenou mysľou a cieľom dohovoriť sa, napätie sa tým zmenší. „Účinné bude, keď hneď na úvod priznáte svoje obavy a ospravedlníte sa za predchádzajúce konanie. Keď to urobíte dostatočne zavčasu, nepochybne navodíte lepšiu atmosféru, ako keby ste to neurobili vôbec alebo príliš neskoro,“ radí odborník.

Ak si nie ste istí, poraďte sa o tom, čo vás čaká, s niekým pozitívnym a skúseným zo svojho okolia a vypočujte si jeho názor. Môžete zájsť aj za odborníkom. Zopár nepríjemných stretnutí už možno máte za sebou. Skúste si spomenúť - aké boli? Možno zistíte, že ste sa báli úplne zbytočne a riešili problémy ešte skôr, ako vôbec prišli. Alebo – že schôdzka síce bola problematická, ale nakoniec vás niekam posunula a vyšli ste z nej možno o niečo silnejší ako prv, aj keď len o poznatok, že s týmto človekom už nikdy viac… Tak hlavu hore! 

Foto: Shutterstock