Všetci občas potrebujeme počuť, akí sme krásni, úžasní, šikovní. Chvála nielen poteší, ale dokáže podporiť a motivovať. Treba ju však vedieť rozdávať správne. Ako nato?

Lichôtka nie je pochvala

Na lichôtkach nie je nič zlé. Ale komplimenty ako „dnes ti to fakt pristane", alebo „ten projekt sa ti fakt podaril", fungujú skôr ako jednorazová radosť. Potešia, ale to je tak akosi všetko. Ak chcete chváliť tak, aby ste pochvalou motivovali, mali by ste si s ňou podľa psychologičky Kataríny Filasovej dať trochu viac roboty. „Skutočná pochvala je náročná, pretože vyžaduje, aby človek prestal trvať na tom, čo si myslí, že bude ako pochvala fungovať, a bol ochotný hľadať to, čo skutočne funguje." Môže to byť veta „ty si ale šikovný", alebo skôr konkrétne ocenenie, napríklad: „Ďakujem, že si dnes zašiel na ten úrad miesto mňa. Zvládol si to skvelo a veľmi mi to pomohlo," vraví odborníčka.

Zmeňte slovník

Zaujímavý názor na pochvaly má americký podnikateľ a motivačný spíker Derek Sivers. Urobil experiment, kde študenti dostali úlohu, za ktorú boli ocenení pochvalou. Polovici bolo povedané „skvelé, musíš v tom byť vážne dobrý", zatiaľ čo druhej „skvelé, vidno, že si pracoval naozaj tvrdo". Keď odborníci otestovali študentov druhýkrát, prvá skupina mala výsledky o 20 % horšie, zatiaľ čo druhá o 30 % lepšie. Čo z toho podľa Siversa plynie? Prvou pochvalou síce ľudí oceníte, ale tiež im hovoríte, že majú zrejme talent a nepotrebujú sa toľko snažiť. Takže sa snažiť prestanú. Naopak, druhou vetou ľudí motivujete. Keď niekomu poviete, že asi musel veľa obetovať, aby sa dostal tam, kam sa dostal, je podľa odborníka pravdepodobnejšie, že ho takéto ocenenie poriadne nakopne.

 

Naučte sa rozvíjať rozhovor

Americký pozitívny psychológ Martin Seligman vo svojej knihe Vzkvétání píše, že na kvalitu ľudských vzťahov má oveľa väčší vplyv to, ako reagujeme na dobré správy, než to, ako riešime spory. Keď nám kamarátka povie napríklad „v práci ma povýšili", väčšinou reagujeme „tak to je skvelé". Seligman tvrdí, že naša reakcia by mala byť oveľa aktívnejšia. Mali by sme nielen prikývnuť a povedať všeobecné slová uznania, ale ideálne debatu rozvinúť a požiadať náprotivok, aby nám o celej veci porozprával. Napríklad: „To je skvelé. Viem, aké je to pre teba dôležité. Tak mi to povedz pekne poporiadku. Kde si bola, keď si sa to dozvedela? Ako si reagovala? Ako to oslávime?"

Zabudnite na seba

Možno vám príde chváliť trápne, hlúpe a pod. Rada? Zabudnite na chvíľu na seba – ako pri pochvale asi vyzeráte, ako znejú vaše slová a podobne. Keď sa prestanete strážiť, dokážete byť citlivejší k druhým, a teda aj k tomu, čo povedať a kedy to povedať. Keď cítite, že je namieste pochváliť, jednoducho to urobte. Ak nič na ocenenie nie je, jednoducho mlčte. „Nikdy nechváľte len s cieľom získať priazeň, na to sú ľudia dosť citliví. Namiesto toho, aby sa k vám správali ústretovo (ako očakávate, lebo ste ich predsa pochválili), skôr sa od vás odtiahnu," dodáva na záver psychologička.

Foto: Shutterstock