Radi klebetíte? Ak je tomu tak, vôbec sa za to nemusíte hanbiť. Odborníci totiž zistili, že klebety v skutočnosti nie sú len negatívnym javom na ventilovanie emócií. Práve naopak. Sú formou istého spoločenského procesu a čo najdôležitejšie - všetci ich dokážeme využiť vo svoj prospech. Ako? Prezradíme vám to v nasledujúcich riadkoch.

Poďme si to preniesť do praxe. Môže to bude znieť neuveriteľne, ale podľa štúdií trávime približne 52 minút denne diskusiou o niekom s niekým iným, inak povedané ohováraním alebo klebetením. Okrem toho je dokázané, že každá žena posunie jednu klebetu minimálne trom ďalším a to je príčinou neustáleho kolotoča. A čo je na tom? Veď to, že niekomu povieme čo si o danej osobe myslíme ešte nikoho nezabilo. Ba práve naopak. Zistilo sa, že to môže mať veľmi prospešný účinok na psychické zdravie. Ako je to možné?

Existuje stereotyp, že klebety sú len zlé, negativistické a ich hlavnou úlohou je poškodiť niečiu reputáciu. V skutočnosti sa však ukazuje, že sú dôležitou súčasťou nášho každodenného života. A hlavne - ohovárame z nejakého dôvodu.

Podstata ohovárania

Psychologička Megan Robbinsová z Kalifornskej univerzity, spolu so svojimi kolegami urobila prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, ako často a koľko ľudia zvyčajne hovoria o iných. Tím študoval rozhovory 467 ľudí, ktorí súhlasili s používaním nahrávacích zariadení. Výsledky výskumu skutočne prelomili niektoré stereotypy o klebetení. Prvým, už spomenutým faktom bolo čas, ktorý ohováraniu venujeme - čo tvorí asi 52 minút z jedného dňa. No druhý fakt bol omnoho zaujímajší a prekvapujúcejší. Prieskum totiž vyvrátil hypotézu, že ohováranie je čisto negatívny jav. Psychologička Robbinsová so svojim tímom zistili, že len 15 % zo všetkých klebiet je negatívnych.

 

Ďalšia vec, ktorú odborníci v priekume zistili, bola tiež neočakávaná. Zistilo sa totiž, že muži majú sklon klebetiť rovnako ako ženy, zatiaľ čo klebety žien sa zdajú byť neutrálnejšie ako klebety mužov. Okrem toho sa zdá, že extroverti zvyknú ohovárať viac ako introverti. Prekvapujúcim zistením bol aj fakt, že mladí ľudia majú tendenciu šíriť negatívne klebety častejšie ako starší ľudia.

Selekcia ľudí

Klebety sú vo svojej podstate celkom komplikovaný jav. Ich počiatok však siaha hlboko do minulosti. Odborníci naznačujú, že v priebehu našej evolúcie sa klebety stali našim nástrojom na zhromažďovanie dôležitých informácií, pomocou ktorých sa môžeme chrániť. Okrem toho nám pomáhajú budovať spoluprácu v spoločenstvách a skupinách a vďaka nim vieme byť selektívni, vo výbere priateľov či ľudí v našom okolí.

„Keď klebetíte, môžete sledovať, kto klebetami prispieva do skupiny a kto je sebecký,“ hovorí Elena Martinescu, výskumníčka na King’s College v Londýne. "A zdieľaním týchto informácií môžete vylúčiť tých členov, ktorí sú sociálnymi neaktívni.”

Vďaka klebetám sme zdravší a múdrejší

Štúdie navyše dokázali, že aj tých 15 % klebiet, ktoré sú zväčša zamerané negatívne, pre nás môžu byť prospešné. Ako? Odpoveď je jednoduchá. Keď sa totiž dozvieme, že ľudia klebetia o niektorých našich charakterových vlastnostiach alebo správaní, môžeme to použiť ako motiváciu na sebazdokonaľovanie. Môžeme sa kvôli ohováraniu za naším chrbtom cítiť zranení a frustrovaní, ale práve to môžeme využiť ako príležitosť na zamyslenie sa nad tým, čo (možno) robíme zle a na ich nápravu.

Aj keď nedávne štúdie preukázali, že klebety nie sú také toxické, ako si často myslíme, mali by ste sa uistiť, že že nikomu neubližujú ani neničia reputáciu. Používajte preto klebety skôr ako humorný výstrelok, vďaka ktorému sa o istej osobe niečo dozviete, no ani ako nástroj na ublíženie.

Foto: Shutterstock