Ochladnutie vzťahu a nezáujem o partnera môže mať hlbšie psychologické príčiny. Za neuspokojivým citovým životom môže byť aj syndróm vyhorenia. Ako sa prejavuje?

S vyhorením sa stretávame väčšinou v povolaniach náročných na komunikáciu a em- patiu, napríklad u lekárov, zdravotných sestier, učiteľov aj psychológov. Nevyhýbajú sa mu ani vrcholoví manažéri. Podľa psychologičky PhDr. Margity Drienovskej vyhorieť môže aj problematický citový vzťah a neuspokojivý citový život.

„S psychickým typom vyhorenia sa môžeme častejšie stretnúť u manželov, keď prebehne prvotné nadšenie, zamilovanosť a potom nastane všedný život s bežnými problémami,“ hovorí PhDr. Drietomská, ktorá pracuje na oddelení klinickej psychológie Fakultnej nemocnice v Nitre.

Čo je vyhorenie?

Ide o stav fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania, pričom vyčerpanie je spôsobené dlhodobým zaoberaním sa situáciami, ktoré sú emocionálne náročné. Vyhorenie je pritom veľmi vážny stav. Človek trpí bolesťami hlavy a brucha, únavou, nespavos- ťou, dokonca aj srdcovými problémami. Na začiatku je frustrácia, ktorá sa neskôr mení na zlosť. Objavia sa pocity úzkosti, strachu, depresia a niekedy až zúfalstvo.

Ženy sú emotívnejšie, muži racionálnejší

Ženy podľa PhDr. Drietomskej potrebujú vo vzťahu viac zdieľať emócie, muži sú menej emotívni, sú viac racionálnejší. Dnes navyše ženy bojujú na všetkých frontoch: v zamestnaní, v úlohe matky, manželky aj ženy v domácnosti. Ak žena v domácnosti najčastejšie vyhorí, začína vykonávať svoje povinnosti bez emočnej väzby. „Dá sa variť s láskou a dá sa variť aj z povinnosti. Vo vzťahu môže časom nastať situácia, že to, čo sme predtým robili s láskou, je teraz bremeno,“ dodáva.

Ako spoznať vyhorenie?

V prvom rade je nutné všímať si neobvyklé zmeny, ktoré môžu naznačovať problém. Toto sú tie najhlavnejšie:

  • úbytok energie
  • vyčerpanosť, chronická únava
  • nedostatok sústredenosti
  • problémy s rozhodovaním
  • zdravotné ťažkosti – trvalé bolesti hlavy, ťažkosti so žalúdkom a s trávením, poruchy spánku, srdcové problémy
  • bezmocnosť, beznádej
  • strata motivácie
  • znížená starostlivosť o seba
  • sklon k sociálnej izolácii
 

Prečo vzniká?

Rizikové faktory syndrómu vyhorenia je potrebné hľadať len a len vo vlastnom vzťahu. Najčastejšie ide p nedostatočnú spätnú väzbu, teda minimálnu komunikáciu s partnerom. Môže nastať aj v prípade, ak medzi partnermi nie sú jasne rozdelené kompetencie a úlohy.

Ako sa prejavuje syndróm vyhorenia v partnerskom spolužití?

  • Najskôr vyprchá nadšenie zo vzťahu.
  • Ďalšia fáza nesie so sebou rozladenie a pocity smútku, že nie sme v rozprávke, ale v reálnom živote.
  • Nasleduje fáza frustrácie, ktorá sa môže prenášať na iný objekt, napríklad manžela, šéfa, prácu, peniaze, tovar v obchode, reklamy.
  • Prichádza ľahostajnosť vo vzťahu, strata motivácie, človek je ako bez života.
  • V poslednej fáze sa človek utiahne do seba, vyhýba sa partnerovi aj širšiemu okoliu. Toto štádium si vyžaduje pomoc psychológa.

Človek má potrebu niekoho milovať

Človek má podľa Dr. Drietomskej odpradávna tendencie a potreby sa citovo viazať k opač- nému pohlaviu. „Potrebuje mať opätované svoje city, potrebuje niekoho ľúbiť, potrebu- je s niekým zdieľať intimitu vzťahu,“ vysvetľuje odborníčka s tým, že partnerské spolužitie prináša rôzne úskalia, naráža na problémy každodenného života, s čím je spojené riešenie rôznych situácií a práve vtedy sa ukáže, ako sú manželia pripravení na takúto spoluprácu. Okrem základných fyziologických potrieb má podľa psychologičky človek aj dve ďalšie dôležité potreby, a to efektívne zvládať problémy a udržiavať si vlastné sebavedomie.

„V prevencii syndrómu vyhorenia je dôležité po- chopiť význam troch dôležitých pojmov: empatia, vedomosti a sebapoznanie,“ uvádza M. Drietomská s tým, že do vzťahu by mal ísť každý so sebaúctou.

Ako vo vzťahu nevyhorieť?

Psychológovia v tom majú jasno. Vo vzťahu by si mali partneri dávať pozor na spoločné prázdno, mal by byť vzájomne vyladený a vyvážený ,,časopriestor“. To znamená nájsť si čas pre seba, čas pre partnera a mať aj náš spoločný čas. „Vo vzťahu by sme mali zladiť to, čo, ako, kde a s kým robím ja, to, čo, ako, kde a s kým robí ten druhý a to, čo, ako, kde a s kým robíme spoločne,“ dodáva psychologička.

Foto: Shutterstock