Chcete Popolušku? O hlúpom Janovi či princeznú na hrášku? Alebo opäť tú o škaredom káčatku? Aj vy sa občas začudujete, prečo deti chcú dookola čítať a počúvať tie isté rozprávky? Prečo my dospelí na sviatky pozeráme rok čo rok stále tie isté, desaťročia staré rozprávky? Pripomínajú nám čarovné časy, emócie detstva, keď sme boli nevinní a bezstarostní, tak ako Vianoce predstavujú symbol niečoho výnimočného, čo sa môže zopakovať iba raz za rok. Rozprávky však majú ešte iný rozmer, hlboký zmysel, obsahujú posolstvá, ktoré by vám pri čítaní azda ani nenapadli.

Popoluškin komplex

Tiež ju milujete a nenecháte si ujsť každé Vianoce jej filmovú podobu? Rozprávka o Popoluške je notoricky známym romantickým príbehom o dievčine, ktorá sa vďaka láske a nečakaným darom mení zo zafúľanej slúžky na princeznú. Rozprávka má však prinajmenšom ešte jedno posolstvo. Príbeh o dievčati, ktoré pokorne trpelo, nás má niečo naučiť a na niečo upozorniť. Je to trpezlivosť, dobrota, pokora, avšak zároveň obrovská pasivita, s ktorou všetko znášala. Až keď prišiel do jej života zázrak v podobe troch orieškov, začala premýšľať o inom osude. V psychoterapii sa tomu hovorí Po- poluškin komplex, životný prístup dievčaťa, ktoré pasívne trpí v nežičlivom svete a len čaká, až príde princ, ktorý ju zachráni. Rozprávka o Popoluške je krásny romantický príbeh s mytologickými prvkami, avšak ako životný postoj je to ilúzia, ktorá šťastie zvyčajne neprináša.

O Červenej Čiapočke

Rozprávka o Červenej Čiapočke je na prvý pohľad krásna rozprávka s ponaučeníim. Má však tiež skryté varovanie a upozornenie na fakt, že dievčatá sa na pra- hu puberty môžu stať objektom záujmu sexuálne žiadostivých mužov. Ani mne sa už pri čítaní akosi nepozdávalo, že zaneprázdnená matka pustí asi 12-ročné dievčatko samé do tmavého lesa. Kladie jej síce na srdce ako všetky starostlivé mamy, aby šla po cestičke, nevybočila a nebola zbytočne zve- davá. Samozrejme, Čiapočka neposlúchne, a všetci vieme, ako to dopadlo.

Vlk je tu podľa psychológov výstižným symbolom mužskej sily, agresivity a pudov všeobecne. Napriek jeho hrozivosti (pamätáte si tie nevinné začudova- né otázky „Prečo máš také veľké zuby, uši, ústa?“) je aj príťažlivý. Od predpubertálnej Čiapočky, ktorá si ešte neuvedomuje svoju sexuálnu príťažlivosť, je len krôčik k o niečo staršej Šípkovej Ruženke. To už je priamo dení sexuality a strate panenstva.

 

O Jankovi a Marienke - ako sa nestratiť

A ako sa vám páčila hrôzostrašná Perníková chalúpka o malých deťoch, ktoré zablúdia v tmavom lese? Dnešným jazykom by sme mohli povedať, že je to rozprávka o vízii a vodcovstve. Detských poslucháčov akoby nabádala, aby si aj v krízovej situácii našli víziu, za ktorou pôjdu. Hoci sa ukáže, že za nočným svetielkom sa skrýva jež baba-kanibalka, bolo to lepšie riešenie, ako zostať bez jedla a triasť sa od zimy. Janko a Marienka sa nezľaknú a nevzdávajú sa, dnešným moderným ja- zykom korigujú svoju víziu a znovu sa usilujú, až úspešne nájdu cestu domov. Ak by nám v takej chvíli chýbala vízia, na nič by sme sa nezmohli a v temnom lese, v zmätku našej duše by sme sa stratili.

V znamení draka

Koľko len nástrah musel náš princ prekonať! Naši obľúbení hrdinovia vždy musia vyriešiť problém, ktorý možno alebo určite budeme v inej podobe riešiť vo svojom živote aj my. Takéto rozprávky nám zvyčajne nemusia dať konkrétne rady, skôr nás na situácie upozorňujú. Akoby pripravovali našu dušu na stretnutie s tým, čo príde.

Často sa pýtame, prečo je v nich toľko zla či násilia? Aj na to majú psychológovia odpoveď. Sú zobrazením prekážok, ktoré sa vyskytujú v reálnom živote, a ktoré treba prekonať múdrosťou, trpezlivosťou a poznaním. Ukazujú zlo, ale zároveň odhaľujú spôsoby, ako sa s ním vyrovnať.

Pán Tolkien povedal: „Rozprávky môžu vytvoriť monštrá, ktoré lietajú vzduchom alebo prebývajú v hlbinách, ale nikdy sa nesnažia uniknúť z neba alebo mora.“ A toto deti akosi intuitívne cítia a neboja sa, že by sa kruté udalosti mohli prihodiť im alebo ich blízkym. A zazvonil zvonec, rozprávky je koniec. Psychológ Martin Seligman to nazýva naučený optimizmus. S nádejou a vierou v šťastný koniec si možno lepšie užívať to, čo koncu predchádza. Aj preto máme radi rozprávky.

Foto: Shutterstock