Každý z nás má niekedy strach. Situácie, keď k tomu dochádza, sú veľmi rôznorodé. Obavy sú súčasťou každodenného života, a sú teda úplne normálne. Čo sa však stane, keď sa vymknú spod našej kontroly a začnú byť patologické?

Bez strachu to nejde

Strach je pradávny ľudský pocit, ktorý môže človeku zachrániť život. Táto základná emócia nám pomáha rozpoznať nebezpečenstvo a reagovať naň. Nabáda nás k obozretnosti a k zvýšenej pozornosti. Opodstatnené obavy nám pomáhajú získať dôležitú energiu na to, aby sme konali rozhodne, učinili obranné a ochranné opatrenia alebo vnímali výzvy a mobilizovali svoje sily. Telesné reakcie im pri tom pomáhajú: svaly sa napnú, srdce búši rýchlejšie, vyplavujú sa stresové hormóny. Telo i duch sa maximálne koncentrujú a sme pripravení na výkon. Potom, čo prečkáme nebezpečenstvo, táto stresová fáza odznie a dostaví sa uvoľnenie.

V modernom živote čelíme takmer neustále situáciám, ktoré môžu vyvolávať strach: obavy o ľudí, ktorých máme radi, obavy zo straty peňazí či práce, strach z chorôb, namrznutých ciest v zimnom období, skúšok, rozhovorov s nadriadenými, ciest lietadlom či návštev u zubára. Mnohé situácie prežívame ako ohrozenie, hoci objektívne z nich nepramení žiadne podstatné nebezpečenstvo, ako príklad uveďme návštevu zubára.

Každý človek má inú hladinu strachu, môže siahať od pocitu stiesnenosti až k mohutným návalom strachu sprevádzaným zreteľnými telesnými ťažkosťami. Niekto nastupuje do lietadla úplne uvoľnene a dokonca sa teší na to, až sa lietadlo vznesie. Iný, naopak, prekonáva let len s pomocou upokojujúcich liekov alebo sa cestám vzduchom vyhýba úplne.

Hranice medzi druhmi strachu

Napríklad strach z lietania alebo zo zubného lekára sa vzťahuje ku konkrétnej situácii. Môže postihnúť ľudí, ktorí inak životom prechádzajú odvážne a sebavedome. Takéto obavy a strachy sú síce veľmi nepríjemné a niektorým oblastiam života dokonca stavajú prekážky, ale cielenými opatreniami ich možno veľmi dobre dostať pod kontrolu a zvládať.

Keď však strach dlhodobo zaťažuje emočný svet človeka, ovláda jeho každodenný život a obmedzuje schopnosť konania, je načase zistiť jeho základ, príčinu. Také obavy totiž môžu byť príznakom vážnej fóbie či iného problému psychického charakteru. Chorobný strach sa pritom často objavuje v úplne bežných životných situáciách, chorobné obavy potom človeku sústredenú činnosť nielen znemožňujú, ale ju úplne ochromujú, či dokonca blokujú.

Keď nám dôjde dych

Veľa ľudí trvale trpí takzvanými fóbiami (odvodené z gréckeho slova phobos - strach), ktoré bývajú sprevádzané panickými atakmi. Vo väčšine prípadov majú tieto fóbie vždy rovnaký iniciačný podnet, len v ojedinelých prípadoch sa objavujú ako blesk z čistého neba, a to jednorazovo či dokonca opakovane. Nie je výnimkou, že telesné ťažkosti pri panických záchvatoch sa do popredia dostávajú v takej miere, že postihnutý sa spočiatku obáva nástupu vážneho fyzického ochorenia. Typickými symptómami sú trasenie sa po celom tele, bolesti a zvieranie hrudníka, silné búšenie srdca, ťažké dýchanie a pocity závratu.

Mnohí postihnutí hyperventilujú, nadychujú sa a vydychujú veľmi rýchlo, čo môže viesť ku vzniku kŕčov, závratov, alebo dokonca k mdlobám. Všetky tieto prejavy strach ešte viac stupňujú. Panické záchvaty trvajú často len niekoľko minút, môžu však pretrvávať aj niekoľko hodín. Ťažkosti sa miernia, keď záchvat dosiahne svoj vrchol, potom postupne odznievajú.

 

Kto už niekedy zažil silný panický záchvat, ten si často následne vytvára hlboko zakorenený strach pred ďalším možným novým záchvatom a preto sa vyhýba situáciám, ktoré sú podobné tým, v ktorých sa panika prejavila. Strach zo strachu tak stále viac ovláda každodenný život postihnutého človeka a vedie k stiahnutiu sa zo sociálneho života, ktoré so sebou však prináša ďalšie psychické problémy.

Von z chorobného strachu

Ako zaznelo v úvode, strach sám o sebe je vhodný a správny. A nie každá matka, ktorá si ustavične robí starosti o svoje dieťa, musí nutne vyhľadať terapeuta.

Prof. MUDr. Ulrich Voderholzer, vedúci vrchný lekár Oddelenia psychiatrie a psychoterapie na Univerzitnej klinike vo Freiburgu, rozhodne ani v prípadoch ľahkej fóbie nevidí nutnosť začať s terapiou. V popredí u neho figuruje to, ako človek sám seba vníma: „Ako u všetkých psychických ochorení sa nutnosť ošetrenia odvíja od sily a tlaku problému a miery poruchy. Ak človek trpí strachom do takej miery, že to zreteľne obmedzuje jeho každodenný život alebo profesijnú výkonnosť, potom by mal bezpodmienečne zvážiť vyšetrenie a terapiu.“ Záverom jedna dobrá správa od odborníka, nasmerovaná na všetkých sužovaných strachom: „Úzkostné poruchy sa spravidla veľmi dobre liečia a často úplne vymiznú.“

Najčastejšie fóbie a ich spúšťače

Agorafóbia (agora, grécky výraz pre trhovisko, zhromaždisko) – strach z veľkých otvorených priestranstiev a davu.

Akrofóbia (akro, grécky výraz pre vrchol) – strach z veľkých výšok či hĺbok, prejavuje sa napríklad na vežiach, mostoch, vo výškových domoch, niekedy však aj na obyčajnom rebríku.

Arachnofóbia (arachne, grécky výraz pre pavúka) – strach z pavúkov, postihnutému často stačí pocit, že pavúk sa môže nachádzať v miestnosti, napr. pri vchádzaní do pivničných priestorov.

Klaustrofóbia (claustrum, latinský výraz pre klietku) – strach z obmedzených alebo uzavretých priestorov, napríklad obchodných domov alebo supermarketov, kín, verejných dopravných prostriedkov, áut a výťahov.

Aviofóbia (avio, latinský výraz pre vtáka) – strach z lietania; veľmi častý v kombinácii s klaustrofóbiou, ktorá býva jeho primárnou príčinou.

Foto: Shutterstock