Prezradíte na seba kadekomu úplne všetko z očí do očí aj na internete? Alebo patríte skôr k tým, ktorí v reálnom a virtuálnom živote držia jazyk za zubami? Otvorenosť je dvojsečná zbraň: môže vás vytiahnuť na vrchol alebo úplne potopiť. Do akej miery obnažovať svoj život, aby vám také konanie prospelo a nezrútili ste sa do priepasti?
O niektorých ľuďoch viete všetko už pri prvom podaní ruky. Od ich dnešného raňajkového menu až po detaily zo sexuálneho života. Naopak, niektorých poznáte roky, ale keby sa vás niekto spýtal, nedokážete o nich povedať viac ako pár viet. V spoločnosti majú povesť „tichej vody“, márne ich budete googlovať.
Pravda je, že ľudia, ktorí sa neboja hovoriť a veľa o sebe povedia, bývajú v spoločnosti väčšinou obľúbení. Len si to priznajte: s kým sa radšej stretnete ráno v práci pri automate na kávu alebo vonku pred kanceláriou na cigarete? S človekom, s ktorým si na chvíľu budete pripadať ako cez veľkú prestávku na strednej škole alebo s takým, ktorý pípne „ahoj, ako sa máš?“ a nič viac?
Komunikácia "len" cez internet
Otvorenosť v komunikácii a zdieľanie určitých informácií o sebe má svoje výhody aj negatíva. Jednak nepochybne zvyšuje popularitu daného človeka, a keď poskytujete informácie o osobnom živote – hobby, cestovanie, účasť na akciách – rozširujete tým sociálnu sieť, ktorá môže byť zdrojom užitočných kontaktov vrátane pracovných. Na druhej strane vždy hrozí riziko zneužitia týchto informácií. Ľudská komunikácia sa však za posledných niekoľko rokov výrazne zmenila. S príchodom internetových sociálnych sietí, Facebooku predovšetkým, máme prakticky neobmedzený priestor zdieľať svoj život s celým svetom. Ako nás to zmenilo a poznamenalo?
Život na Facebooku
To, čo dnes spája veľa „facebookárov“, je určitá neochota a rozpaky ohľadne tejto siete. Dnes je „cool“ nebyť na Facebooku alebo sa k tomu aspoň nepriznávať. Prečo? Facebook sám o sebe neškodí. Tak ako ktorýkoľvek iný nástroj môže ľuďom slúžiť alebo škodiť. Ale v princípe nie je ani „dobrý“, ani „zlý“. Tieto vlastnosti mu dávajú až ľudia, ktorí ho používajú. Umožňuje nám robiť na webe to, čo robíme v živote: komunikovať, nadväzovať nové priateľstvá, pozerať sa, čo robia iní, čo je aj podstata bulváru, ktorý kupujeme. Pritom je vedecky preukázané, že sociálne siete robia ľudí spokojnejšími a šťastnejšími.
Komunikácia s ostatnými patrí k činnostiam, ktoré nám prinášajú radosť a uspokojenie. Ale súčasne sklamanie, bolesť či smútok. Sociálne siete nie sú televízna obrazovka, ktorú zapneme a jej prostredníctvom na seba „pustíme“ zábavu. Je to spojnica medzi nami a našimi blízkymi. Keď sa na ňu hneváme, hneváme sa v skutočnosti na svoje okolie, na svoj život, sami na seba. A na to všetko sme častejšie naštvaní, ako sme s tým spokojní.
Viacero psychológov sa zhoduje na tom, že ľudia nemajú účty na sociálnych sieťach preto, že by sme boli všetci takí exhibicionisti, ale že nás jednoducho zaujala a baví moderná forma komunikácie. Skôr ako v šírení informácií vidia nebezpečenstvo v nedostatočnej informovanosti užívateľov. Veľa ľudí nevie, ako Facebook správne používať. Najprv premýšľajú, čo tam o sebe napíšu alebo nenapíšu, ale správne má znieť otázka úplne inak – komu to ukážem? Facebook sa neustále mení, ponúka nové možnosti zabezpečenia a nové spôsoby zdieľania obsahu s inými užívateľmi. To si však veľa ľudí neuvedomuje.
Strážte si súkromie
Komunikácia a otvorenosť nie sú zlé v reálnom živote ani v tom virtuálnom. Ale má to jednu podmienku: že viete prečo a komu čo prezradíte. Keď máte na sieti dvadsať priateľov, ktorí sú vám blízki a s ktorými sa nebojíte zdieľať osobné veci typu fotky z dovolenky, nevidí dôvod ich na svoj profil nevyvesiť. Ale keď medzi týchto priateľov prijmete kolegyňu z práce, vaša komunikácia sa, pochopiteľne, zmení: budete menej osobní, začnete viac zvažovať, čo napísať alebo nenapísať, jednoducho si nasadíte akúsi masku. A pretože to prestanete byť vy, sieť vás skôr či neskôr začne štvať. Takže až vám nabudúce príde žiadosť: užívateľ xy si vás chce pridať ako priateľa, dobre si rozmyslite, kam kliknete.
Jeden múdry slogan hovorí, že ľudia okolo by o vás mali vedieť toľko, aby vám boli schopní porozumieť a aby vás dokázali pochopiť. A zároveň tak málo, aby vás ešte mohli mať radi. Rozlišovať, čo o sebe ešte prezradiť a o čom už je lepšie mlčať, vám pomôže predovšetkým charakter vzťahu, ktorý máte s dotyčným. Na začiatku je vždy lepšie nepovedať všetko a druhých trochu testovať.
Samozrejme, čím dlhšie vaše kontakty pokračujú, tým ste si bližší a bývate aj otvorenejší. Podľa odborníkov je dôležité, aby bola vaša otvorenosť vzájomná,čo je ťažké naplniť na sociálnej sieti a o to ťažšie, keď máte viac ako dvesto priateľov. Čo je na tom však to najpodstatnejšie: každý sa môže slobodne a zodpovedne rozhodnúť, čo zverejní, komu čo povie a akou formou. Dokým sa toto nezmení, nemáte právo byť naštvaní na internet ani na svoje okolie, ale akurát tak sami na seba.
Foto: Shutterstock