O ženách sa často hovorí ako o slabšom pohlaví. V skutočnosti však majú - na rozdiel od mužov - k dispozícii takmer nekonečný arzenál zbraní, ktorými môžu dosiahnuť, čo chcú. A muži sa môžu pretrhnúť, aby im (niektorým) vyhoveli. Prečo? A kedy by si páni mali začať dávať pozor, pretože nevinná hra sa mení v manipuláciu so zlým koncom?
Čo príroda odoprela ženám na svaloch a sile, to im štedro nadelila v oblasti intuície a empatie. Zoberte si napríklad nezabudnuteľnú Scarlett O´Harovú alebo Marilyn Monroe: tie ovládali hneď niekoľko ženských zbraní – od vyzývavosti až po roztomilú bezradnosť. A žiadneho muža to nenechalo na pokoji. „Myslím, že nie je veľmi veľa mužov, na ktorých by ženské zbrane nepôsobili. Ani ja nebudem predstierať, že by som bol voči nim imúnny. Už preto, že ide väčšinou o zbrane natoľko skryté, že si ich ani nie sme vedomí,“ hovorí s úsmevom psychológ a manželský poradca Petr Šmolka. Najčastejšie a najúspešnejšie ženské zbrane sú okrem neverbálnej komunikácie – mimika, postoj, tón hlasu, pohľad do očí – aj umenie počúvať, chváliť a patrične lichotiť.
Podľa Petra Šmolku zvlášť lichôtky spoľahlivo fungujú na deväťdesiat percent mužskej populácie. Rolu hrá i oblečenie, správna vôňa, ale predovšetkým schopnosť vedieť sa v pravú chvíľu tváriť trochu bezradne a stratene a prebudiť tak v mužovi ochrancu. Veď kto by nechcel byť v úlohe statočného rytiera, ktorý ponúkne pomoc nešťastne sa tváriacej dievčine?
Urobím všetko, čo si budeš priať
„Otecko môj milovaný, však môžem?“ pýtajú sa niektoré dievčatká už odmalička svojich nič netušiacich otcov, ktorí im väčšinou vyhovejú. Ženské zbrane sú v hre už od detstva a poznáte to: aké správanie sa posilňuje a odmeňuje, také hrá prím v našich životoch. Nie je tak celkom pravda, že toto umenie musí byť žene dané takzvane zhora. Spravidla sa ho učí napodobňovaním od svojej matky alebo staršej sestry.
Používanie ženských zbraní pritom vôbec nemusí byť prvoplánovo spracované na racionálnej rovine. Ak si žena na schôdzku oblečie sukňu alebo nohavice, aký tón hlasu zvolí, keď chce niečo dosiahnuť, že sa pohráva s korálikmi na krku, to všetko môže (ale nemusí) byť celkom podvedomé. Niektoré ženy sa síce bránia, že je im používanie takých zbraní proti srsti. Krútite hlavou, ako je to možné?
Psychológ Petr Šmolka má pre to jednoduché vysvetlenie: „Nielen zamilovaná žena, ale i zamilovaný muž je schopný priam titanských činov pre milovanú bytosť. Horšie je, že po podobnom bláznení často nasleduje zo strany milovanej bytosti spravodlivý trest. Už preto, ako tesne sú prepojené mechanizmy túžby a unikania. Čím viac dáva najavo jeden z partnerov svoju túžbu, tým má ten druhý silnejšiu potrebu unikať. Čím viac však uniká, tým silnejšiu túžbu navodí v kohútikovi. Zamilovať sa a takto blázniť môže síce takmer každý muž, máloktorému však taká snaha vydrží.“
Ako s mužmi „cvičí“ sex?
Pochopiteľne, ženské zbrane sú najviac v hre vo fáze vzájomného zbližovania dvoch ľudí. Vtedy im aj muži najľahšie podliehajú. „Mnohí muži majú sex tak vysoko na svojom rebríčku hodnôt, že vidina sexu s vytúženou partnerkou je pre nich natoľko opojná, že zabúdajú na všetko ostatné a strácajú pud sebazáchovy,“ hovorí psychologička a sexuologička Alex Doležalová a pokračuje: „Správajú sa tak najmä muži, ktorí majú zvýšenú potrebu sexu a pre ktorých je sex mimoriadnou prioritou. Dá sa povedať, že muž, z ktorého cítiť vášeň a sex, urobí pre ženu čokoľvek, ak to je jeho vytúžená partnerka. A urobí to jednoducho za prísľub sexu i za sex uskutočnený.“ Hoci vieme, že motiváciou k milovaniu by mala byť v čistej podobe túžba po fyzickom zblížení sprevádzaná láskou, sex sa niekedy stáva nástrojom na to, ako niečo získať. Podľa Alex Doležalovej na tom nie je nič zlé: takto to funguje, čo svet svetom stojí. Napokon, jasne na to poukazuje evolučná sexuológia.
„Obdiv ku kráse a symetrii vznikol ako evolučný nástroj. Symetrická, pružná žena, z ktorej cítiť plodnosť, dáva mužovi záruku dobrej expanzie génu samčeka. Muži si vyberajú krásne ženy a krásne ženy sú si toho vedomé, preto svoju krásu a sex používajú ako nástroj na získavanie výhod pre seba, prípadne na prežitie seba a svojich potomkov,“ vysvetľuje. S teóriami tých, ktorým je používanie ženských zbraní proti mysli, Alex Doležalová nesúhlasí – sú podľa nej racionalizáciou a obranou žien, ktorým príroda nenadelila tieto prednosti.
Kedy si dať pozor?
Ani v dlhodobom partnerstve alebo manželstve však nie je núdza o situácie, keď stačí, aby sa žena „správne pozrela“ a už jej to samo o sebe prinesie množstvo výhod. „Ženská manipulácia a mužská samoľúbosť vyhovieť žene sú súčasťou rituálov lásky,“ hovorí Alex Doležalová. Pokým je to hra, zábava a, navyše, silné partnerské puto, nedá sa proti tomu nič namietať. V mnohých vzťahoch však nastávajú situácie, keď sa arzenál dovtedy neškodných zbraní mení na zbraň smrtiacu – manipuláciu, pričom muži si to dlho nemusia všimnúť. Áno, možno si tu a tam zahundrú niečo o potvore, ale ďalej sa podvoľujú a obetujú. To dobre funguje k spokojnosti ženy, ale muž sa pomaly ocitá v pasci. Ako zistiť, kedy sa miera manipulácie preženie do extrému a kedy by mal muž začať na sladké úsmevy a s nimi i na všetko ostatné razantne reagovať?
Alex Doležalová hovorí, že muži by sa mali orientovať podľa toho, nakoľko ich vybraná partnerka využíva. „Pokiaľ žena od neho požaduje úkony alebo platby len do tej miery, aby bol schopný jej vyhovieť a zároveň sa nezničiť – fyzicky ani finančne, je jej manipulácia s ním v poriadku. Taká žena sa necháva rozmaznávať, ale zároveň nechce muža zničiť. Teda inými slovami: plánuje s ním dlhodobú budúcnosť,“ vysvetľuje. Slovami psychológa Petra Šmolku: „Manipulácia je stav, keď žena vôbec netuší, čo by si vlastne priala, ale nedá pokoj, dokiaľ to nedostane.“
Foto: Shutterstock