Ako kohúti na smetisku. Tak to často vyzerá, keď sa niekde zídu minimálne dvaja muži. Pierka si síce natriasajú len pomyselne a väčšinou okolo seba neposkakujú bojovne v kruhu, ak nie sú práve v boxerskom ringu, ale rivalita je medzi nimi skoro vždy. Hoci nemusí byť na prvý pohľad zreteľná, objavuje sa dokonca aj medzi dobrými priateľmi. Prečo?
Kolty prekliato nízko už dnešní muži nenosia. Aspoň nie v našich kultúrnych podmienkach, ak len to nie sú malí chlapci, ktorí sa hrajú s maketami zbraní na kovbojov. Dospelí muži spolu obvykle súperia inak. Na prvý pohľad sofistikovanejšie, podstatne menej nápadne, často vyzerá taký súboj ako kamarátske podpichovanie, pri ktorom nechýba smiech a zábava, ale napriek zábave sa medzi nimi dá vypozorovať súperenie. Vystatujú sa odvážnymi kúskami, ktoré sa im podarili, hovoria o svojich úspechoch, zatiaľ čo neúspechy vynechávajú, viac či menej okato sa predháňajú v znalostiach aj schopnostiach, a keď ten druhý vytiahne ešte podarenejšiu historku, hneď sa ju snažia prebiť ďalším esom, ktoré vyťahujú zo svojej fantázie ako kúzelník z rukáva. Prečo to robia?
O ženy, moc a prestíž
Keď sa povie súboj, niektorí z nás si možno najskôr zo všetkého vybavia skutočný fyzický boj – boj s holými rukami alebo s pomocou nožov, mečov a iných zbraní. V minulosti sa tak bojovalo často. V každej klasickej rozprávke sa odohráva taký boj. Všetci vieme, čo to znamená, keď jeden muž vyzve druhého na súboj. Dôvodom bola väčšinou žena. Súbojom chcel vyzývateľ chrániť jej česť alebo z nej zmyť urážku.
Mužské súboje niekedy vyzerajú úsmevne – predovšetkým z pohľadu žien. Najmä ak sedíte so skupinou kamarátov, počúvate partnera, ako rozpráva historku, ktorú ste spoločne zažili, ale v podstatne dobrodružnejšej a napínavejšej verzii, než ako si ju pamätáte vy. Je však potrebné zdôrazniť, že rivalita medzi mužmi je zákonitá a prirodzená. Podľa odborníkov vychádza z tých najzákladnejších inštinktov, medzi ktoré patrí vyššie spomenutý boj o ženu a potom aj boj o územie, teritórium, moc, slávu, úspech či peniaze. Muži majú súperenie v génoch, takisto ako ho majú samce iných živočíchov. Podľa psychológa Steva Biddulpha je síce súťaženie prekliatím mužského rodu, ale ďalší odborníci upozorňujú na skutočnosť, že v prírode sú súboje medzi živočíchmi úplne bežnou záležitosťou.
Sú súčasťou prírodného výberu nutného pre zachovanie kvalitnej a silnej populácie. Biologička Olivia Judson tvrdí, že súperenie je niečo, čo je spoločné všetkým organizmom od tých najjednoduchších až po tie najzložitejšie. Na súperení je podľa nej založený prírodný výber. Vzájomným súbojom si muži iba „nehladia ego“ a nezvyšujú sebavedomie, ako to dnes vyzerá. Pradávni vodcovia tlupy museli napríklad neustále ukazovať, že oni sú lepší, silnejší, múdrejší alebo prefíkanejší, aby svojich potenciálnych nepriateľov vystrašili a uhájili svoje územie, svoj domov, svoje ženy, deti a dedičov. Len ten, ktorému sa to podarilo, mohol ďalej rozmnožovať svoje gény. Tí ostatní mali smolu.
Slová aj činy
Súboje medzi mužmi vyzerajú rôzne. Nie sú, pochopiteľne, všetci rovnakí, nemajú rovnaké fyzické a psychické schopnosti, a tak treba vždy zvoliť spôsob vhodný pre daného jedinca. Ani to nestačí, ešte je potrebné prispôsobiť ho danej situácii. Muž môže byť svižný, pohyblivý a silný, ale ak sa usiluje o dievča so záľubou v poézii, nezostáva mu nič iné, ako sa prispôsobiť, alebo si nájsť taký objekt záujmu, ktorý jeho schopnosti ocení. Taktík a spôsobov mužských súbojov je veľké množstvo. Okrem slov sú to, samozrejme, aj činy. Hovoriť a chváliť sa nestačí, svoje tvrdenia treba aj dokázať.
Tu si pripomeňme rôzne preteky či už v oblasti športových výkonov alebo v súťaži jedenia halušiek na čas. Súperiť sa dá vo všetkom. Zatiaľ čo sa niekto prejedá, aby sa stal najväčším jedákom, iný zbiera známky a ďalší lezie po horách, dobýva horské velikány, skáče padákom, ďalší súperí vo veľkosti svalov a podobne. Niektoré súboje sú priame, keď všetci vedia, o čo ide, majú jasné pravidlá a na konci aj jasných víťazov. Iné súboje – a tých je podstatne viac – sú nepriame. To sú práve tie mužské súboje, ktoré prebiehajú skoro stále, ale nemusíme si ich všimnúť.
Risk nie je vždy zisk
Muži dnes síce málokedy vedú súboje na život a na smrť, ale vo svojich súbojoch aj tak riskujú. Často riskujú výrazne predovšetkým vtedy, keď sa vrhajú do nebezpečných športov a v priemere riskujú oveľa viac ako ženy. Sú menej opatrní a púšťajú sa často do nebezpečenstva aj s vedomím, že by mohlo byť ich posledným. Prečo niektorí balansujú na tenkej hranici a stoja minimálne jednou nohou nad priepasťou, hoci väčšina žien považuje veľký risk za nerozumný?
Psychologička Marie Vágnerová k tomu uvádza: „Mužnosť je spojená s očakávaním mnohých prejavov, ktoré mužom viac či menej vyhovujú, ale na druhej strane niektoré požiadavky môžu byť pre nich aj nepríjemné či zaťažujúce. Pre mužov je ich maskulinita dôležitejšia než pre ženy ich ženskosť, a preto sa viac snažia vyhovieť tradičnej predstave, ktorá im, navyše, môže viac imponovať.“ Muži majú tendenciu k rizikovému správaniu, potrebujú dosahovať sebapotvrdenie riskantnou aktivitou, či už ide o fyzické nebezpečenstvo, či profesijné aktivity. Cesta k mužnosti býva spojená s nutnosťou podstupovať rôzne skúšky a dokazovať si svoju silu a odolnosť.“
Rozdiel medzi pohlaviami
Aj podľa ďalších odborníkov sú priame aj nepriame súboje typickejšie pre mužov ako pre ženy. Ako sme už spomenuli, ženy súperia menej často, s menšou náruživosťou a oveľa menej riskujú. Predovšetkým potom používajú iné zbrane. Výskumy dokazujú, že keď napríklad do miestnosti, v ktorej sa nachádza žena, vstúpi muž, žena sa inštinktívne narovná, zdvihne alebo vytrčí bradu, aby sa jej na krku vyhladila koža, ľahko vypne hruď a zníži ramená, čo zlepší líniu jej šije. V prípade, že ju dotyčný zaujme, inštinktívna snaha o získanie jeho pozornosti sa mení na cielené zvádzanie. K ramenám, rovnému chrbtu a brade sa neskôr pridá pozícia, o ktorej žena tuší, že jej pristane.
Ženy skrátka a dobre bojujú pomocou reči tela aj pomocou oblečenia a štýlu líčenia, ak bojujú o muža. Ak bojujú o uznanie ostatných žien, jednu taktiku majú s mužmi podobnú. Preháňajú. Slovami a predstieraním sa snažia vyvolať dojem, že majú perfektného manžela, deti a vôbec úžasnú rodinu. Je však potrebné podotknúť, že toto správanie sa deje predovšetkým medzi ženami, ktoré si nie sú blízke. Sú si cudzie, alebo nejako voči sebe nevraživé. Blízke a dôverné priateľky väčšinou nesúperia. Viac potrebujú spriaznenú dušu ako súpera.
Foto: Shutterstock