Nájdete tam atrakcie, ako len málokde na našej planéte. Štát Izrael síce neoplýva veľkou rozlohou, avšak je zaujímavý rôznymi pamiatkami, kultúrou i svojím obyvateľstvom. Cesta tam vám dokáže zmeniť celý váš doterajší pohľad na svet.

Svätá zem

Návšteva „Svätej zeme“ znamená silný nápor na zmysly. V Izraeli azda nie je miesto, ktoré by nerezonovalo tisícročnou históriou a ktoré by v sebe nemalo patinu stáročných sporov, vojen i zmierenia. Len pár kilometrov od seba tu stretnete úplne iné svety, ktoré sa zdajú byť nekonečne vzdialené. 

Nablýskané butiky na hlavnej ulici v Tel Avive, arabský mumraj na trhovisku v Hebrone, ticho rozjímajúci pútnici na Hore Blahoslavenstva alebo východ slnka nad posvätnou Masadou toho spolu na prvý pohľad nemajú veľa spoločného. Je to však len zdanie. Prísť na kĺb dnešnej izraelskej realite nie je záležitosť na jeden deň.

Jeruzalem

Nie nadarmo sa Jeruzalemu hovorí „mesto miest“. Veď vari žiadne iné sídlo na svete nie je také nabité predlhou históriou i súčasnými emóciami ako Jeruzalem. Nekonečný príbeh sporu pokračuje i v prítomnosti, pretože o štatúte Jeruzalema, posvätného pre kresťanov, moslimov i židov, stále nie je rozhodnuté. Administratívne je dnes celý Jeruzalem pod správou Izraela, Palestínci si však nárokujú jeho východnú časť (vrátane úseku starého mesta) ako budúce hlavné mesto samostatnej Palestíny. Jeruzalemské hradby, nedávno reštaurované, pochádzajú z osmanskej doby a na prvý pohľad ohromia svojou mohutnosťou. Zdá sa nepredstaviteľné, že na toto si v stredoveku niekto mohol trúfnuť. 

Charakter prostredia, ktoré vás očakáva za hradbami, do značnej miery záleží na tom, ktorou z brán vstúpite do starého Jeruzalema. Damašská brána vedie do moslimskej štvrte, ktorá je labyrintom úzkych uličiek s tisíckami pouličných stánkov, nekončiacim hlukom a myriadou vôní. Jaffskou bránou vstúpite do pokojnejšej kresťanskej štvrte, zatiaľ čo z juhu, v smere od pahorku Sion, sa chodí do upravenej židovskej štvrte, ktorej súčasťou je vychýrená Západná stena (Múr nárekov). Štvrtá do počtu je arménska časť Jeruzalema (pomenovaná podľa arménskej apoštolskej cirkvi). 

Chrámová hora

Na prvý pohľad je najvýraznejšou pamiatkou Jeruzalema Skalný dom na Chrámovej hore. Ide o najposvätnejší moslimský svätostánok v Jeruzaleme, charakteristický obrovskou pozlátenou kupolou. „Neveriaci“ (teda nemoslimovia) si môžu Skalný dom prezrieť len zvonka, ale aj to je, samozrejme, zaujímavé. Návštevu Chrámovej hory si naplánujte mimo piatka a soboty, v tieto dni totiž smú ísť hore len moslimovia. Krásny pohľad na Skalný dom sa z diaľky otvára z Olivovej hory, už za bránami starého Jeruzalema. Až tam pôjdete, skúste si privstať – ranné slnko je pre pohľad aj fotografie najlepší, navyše uniknete davom turistov.

Kresťanskú tradíciu Jeruzalema približuje procesia talianskych františkánov, ktorá vyráža každý piatok o tretej poobede po Via Dolorosa, teda trasou, po ktorej kráčal Ježiš Kristus v ústrety ukrižovaniu. Pútnikov tu zo zamyslenia vytrhujú len citáty z evanjelia, ktoré sa čítajú pri jednotlivých zastaveniach krížovej cesty; budete ich počuť okrem iného aj po poľsky. Procesia končí asi po hodine v Chráme Božieho hrobu, v miestach, kde azda pred dvoma tisíckami rokov stála Golgota.

Cez Múr do Betlehema

Z centra Jeruzalema je to do Betlehema len asi desať kilometrov, ale pozor: Betlehem totiž leží už na území palestínskeho Západného brehu. K tomu, aby ste videli Baziliku narodenia Pána a prípadne prešli pár uličiek starého mesta, musíte teda prekonať múr oddeľujúci Izrael od palestínskych území. A to je zážitok, ktorý môže zatieniť čokoľvek iné. Ak pôjdete do Betlehema autobusovou linkou, cestou z Jeruzalema väčšinou nenarazíte na problém – vozidlo sa prepletie bez zastavenia niekoľkými checkpointmi, vysadí vás na okraji mesta, odkiaľ ľahko dôjdete pešo do centra k bazilike. Betlehem dnes obývajú väčšinou Arabi, čo je istý paradox k veľkému množstvu pútnikov, ktorí sem prichádzajú, aby videli jedno z najposvätnejších kresťanských miest - teda jaskyňu, kde sa narodil Ježiš.

Cestou späť do Jeruzalema však musíte prejsť pešo cez kontroverzný múr oddeľujúci vlastný Izrael od palestínskych území – vodiči linkových autobusov v Betleheme nedovolia cudzincom nastúpiť do vozidla. Labyrint až osem metrov vysokého betónu, kilometrov ostnatého drôtu a opevnených strieľní prekonáte síce s cestovným pasom pomerne ľahko (súčasťou je, samozrejme, bezpečnostná prehliadka a kontrola dokladov) a o pár minút ste späť v Izraeli, ale napriek tomu dojmy zostanú rozporuplné. Zvlášť ak ste ešte predtým prehodili v Betleheme pár slov s miestnymi Arabmi. Dozviete sa totiž, že väčšina z nich nikdy nebola v o pár kilometrov vzdialenom Jeruzaleme. Izraelské úrady totiž povoľujú vstup len tým, ktorí majú v Izraeli buď prácu alebo tam študujú a raz za čas sa tolerujú návštevy príbuzných. Potom ľahko pochopíte, prečo betónovým múrom Židia hovoria „Bezpečnostná bariéra“ (myslí sa na ochranu proti arabským teroristom), ale Arabi ju nazývajú „Múr apartheidu“.

Masada nesmie znovu padnúť

Smerom nahor vyrazte pred svitaním, majte so sebou baterku. Spočiatku budete pred sebou len tušiť nejasné obrysy akéhosi kopca a kým bude úplné svetlo, máte výstup po kamenistom chodníku za sebou. Tak sa chodí na Masadu, starovekú pevnosť, ktorá má v srdciach všetkých Židov prominentné miesto. Tu, na Skalnom útese skoro pol kilometra vysoko nad Mŕtvym morom, sa totiž v rokoch 73–74 n. l. bránila asi tisícovka Židov proti rímskej presile. Obrancovia vzdorovali mnoho mesiacov a až keď Rimania zostrojili pekelný „vrhací“ stroj, pomocou ktorého boli schopní na diaľku ničiť hradby pevnosti, stala sa situácia Židov tvárou v tvár obrovskej presile beznádejnou. Radšej, ako by padli do rúk nepriateľa, spáchali obrancovia kolektívnu samovraždu – tak sa vraj stalo podľa svedectva rímskeho historika Josefa Flavia. Masada sa v každom prípade stala symbolom židovského odporu proti okupantom všetkého druhu. 

Do dnešných dní na Masade aj slávnostne prisahajú príslušníci elitných jednotiek izraelskej armády: súčasťou prísahy je zvolanie „Masada nesmie nikdy znovu padnúť!“. Zrejme o tomto všetkom budete premýšľať, keď sa budete hore prechádzať medzi skromnými zvyškami takmer 2 000 rokov starej pevnosti a čakať na okraj slnečného kotúča, ktorý o chvíľu vystúpi spoza jordánskych hôr nad východný obzor. Prvé slnečné lúče pohladia údolie pod vami, púštna krajina okolo začne strácať červenkasté tóny a zafarbí sa do monotónnej hnedej. Nad Mŕtvym morom sa práve začína nový deň. Priamo pod Masadou je hotel, spať sa však dá aj v neďalekom kempe. Pešo pôjdete hore na pevnosť po chodníku zvanom príznačne Snake Trail asi poldruha hodiny; pripravte sa na značné prevýšenie a asi 900 schodov. Pre útlocitnejšie povahy premáva nahor počas dňa aj lanovka.

Praktické tipy

Najvhodnejší čas na návštevu Izraela je október. Letné horúčavy sú už vtedy minulosťou a ešte neprší. V Jeruzaleme v tom čase očakávajte už chladnejšie večery, ale pri Mŕtvom mori aj na stredozemnom pobreží môže byť stále viac ako 30 °C.

Pokiaľ ide o jazyky, Židia hovoria hebrejsky, Arabi arabsky, angličtinu lepšie ako v úplnom základe pozná z miestnych len málokto a s inými jazykmi vôbec nepočítajte. V turistických oblastiach je písaná komunikácia často trojjazyčná, a teda v troch rôznych písmach.

 

Foto: Shutterstock