„Priateľ je ten, kto sa spolu raduje z dobra, ktoré sa dostane druhému, a kto spolu s ním cíti bolesť, keď má zármutok, nie azda z nejakého iného dôvodu, ale iba kvôli nemu,“ povedal grécky filozof Aristoteles. Koľko takých priateľov máte? Koľko ich je naozaj skutočných? Kto je vlastne naozajstný pravý priateľ a ako ho spoznáme?

Obmedzený počet

Podľa niektorých výskumov môže mať človek nielen obmedzený počet veľmi blízkych priateľov, ale dokonca aj obmedzený počet známych, s ktorými akokoľvek komunikuje. Experti z Oxfordu na čele s profesorom Dunbarom tvrdia, že ľudský mozog nedokáže mať viac ako 150 kamarátov. To je maximum ľudí, s ktorými je schopný súbežne udržiavať bližší vzťah. Pre viac jedincov nemá mozog kapacitu. Do tohto množstva patria členovia užšej aj širšej rodiny, kamaráti, priatelia, známi, susedia a kolegovia.

Toto číslo, ktoré nazývame Dunbarovo, však nemá so skutočným, pevným a hlbokým priateľstvom medzi dvoma jedincami nič spoločné. Intenzívne vzťahy je mozog schopný súbežne vytvárať s minimom jedincov. Dôvod je jednoduchý. Intenzívne, hlboké vzťahy sú náročné. Vyžadujú veľa času, starostlivosti, pozornosti, pochopenia a tolerancie, a to neporovnateľne viac ako vzťahy povrchnejšie. Stojí za to ich udržiavať, ale musí sa na nich pracovať. To sa však nedá zvládnuť vo väčšom množstve.

Nadovšetko je v tomto smere dôvera. V súčasnosti býva priateľstvo najčastejšie definované ako trvalý vzťah založený predovšetkým na pozitívnych emóciách a dôvere. Podľa súčasných odborníkov je pre priateľstvo okrem uvedenej dôvery veľmi dôležitá práve rovnováha. Ak požadujeme alebo očakávame od svojich priateľov určité správanie, musíme byť schopní to isté poskytnúť aj im. Ak toho nie sme schopní a preváži naše sebectvo, priateľstvo sa skončí hneď, keď si ten druhý uvedomí, že ho len využívame a nič mu nevraciame. Tým, pochopiteľne, nemyslíme hmotné dary, ale starostlivosť a pozornosť.

Vplyv veku a pohlavia

Podoba priateľstva sa mení vekom. Niečo iné potrebujú a očakávajú od svojich priateľov a kamarátov deti, niečo iné dospievajúci a niečo iné dospelí. Detské priateľstvá by sa dali prirovnať k tomu, čo Aristoteles označil ako priateľstvo pre zábavu a pre úžitok. Deti potrebujú kamarátov, ale vo vzájomných hrách a interakcii s nimi sa priateľstvu ešte len učia. Skúmajú a ochutnávajú vzťahy a zisťujú, čo je dovolené, čo nie, za aké správanie si vyslúžia úctu, za aké môžu očakávať zo strany rovesníkov sankcie.

 

V období dospievania už majú priateľské vzťahy trvalejší charakter a priatelia na seba navzájom kladú aj vyššie nároky. V tomto veku sa už môžu častejšie rodiť dlhodobé priateľstvá, ale vzťahy dospievajúcich bývajú súčasne krehké, pretože mladí ľudia sa na svet často pozerajú príliš čiernobielo, nie sú schopní robiť kompromisy a mávajú nesplniteľné ideály, čo nakoniec môže priateľstvo rozbiť. Priateľstvo sa mení nielen vekom, ale veľké rozdiely nájdeme aj medzi pohlaviami.

„Mužské priateľstvo je menej intímne ako priateľstvo žien, má viac inštrumentálny charakter a je založené na rôznych spoločných aktivitách a záujmoch. Muži sa ani najbližším priateľom príliš neotvárajú, a teda sa vo vzťahu k nim nedostávajú do situácie, v ktorej by sa museli cítiť emočne zraniteľní (to býva skôr v partnerských vzťahoch). Mužské priateľstvá sú síce menej intímne, čo sa tém a prejavených emócií týka, ale neznamená to, že tie veľké nie sú hlboké a intenzívne,“ uvádza psychologička Marie Vágnerová.

Priateľstvá žien sú naproti tomu intímnejšie, dôvernejšie a aj emocionálnejšie. Dve dobré kamarátky majú medzi sebou obvykle hlbšie vzťahy ako dvaja dobrí kamaráti. Ženy viac ako muži oceňujú vzájomnú otvorenosť, hovoria spolu aj o intímnych a veľmi dôverných detailoch svojich vzťahov, opisujú si úplne bežne navzájom pocity a problémy.

Podľa čoho poznám pravého priateľa?

V skutočnosti sa aj pravé priateľstvo môže skončiť. Napríklad preto, že nám priateľ o nás úprimne povie niečo, čo nechceme počuť, a namiesto toho, aby sme o jeho slovách premýšľali, cítime sa urazení a nechceme mu to odpustiť. Priateľstvo sa rovnako ako všetky ostatné vzťahy mení v čase a ovplyvňujú ho naše životné cesty, ktorými sa uberáme. Áno, všetci by sme si želali, aby niektoré veci zostávali stále rovnaké, ale vzhľadom na to, že okrem priateľských vzťahov máme aj iné vzťahy – partnerské, milenecké, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, súrodenecké – a každý z nich sa sám o sebe aj nejako vyvíja, stáva sa, že na priateľstvo odrazu nemáme dosť času, čo priateľ môže zle znášať a považovať až za zradu. Ku koncu vrelého priateľského vzťahu až za hrob je potom len krôčik, ak nie sú priatelia podobnú situáciu schopní pochopiť a prispôsobiť sa zmenám.

A podľa čoho spoznáte priateľa? Rozhodne nie podľa toho, že vám maže med okolo úst, že vám pochlebuje a všemožne sa vám snaží zavďačiť. Ani podľa toho, že rád dáva darčeky. Priateľ je niekto, kto nás rešpektuje a toleruje, ale kto k nám vie byť zároveň úprimný a dokáže nám povedať, že sa mu naše správanie nepáči alebo že s niečím nesúhlasí. Priatelia si pomáhajú, povzbudzujú sa a zaujímajú sa o seba. Vzťah, v ktorom jeden hovorí o sebe a druhý napäto čaká, až bude môcť hovoriť – aj o sebe, môže byť fajn, ale tam, kde nie je záujem o druhého, nemôže byť ani priateľstvo.

Priatelia spolu nemanipulujú a nemali by sa navzájom využívať. Niekedy chceme od priateľov veľa. Predstavujeme si, že musí byť k dispozícii, kedykoľvek si zmyslíme, teraz hneď, nie až zajtra alebo pozajtra, ale to je obrovská chyba, ktorej sa dopúšťame. Nikto nemusí byť k dispozícii teraz hneď, každý má svoj život a svoje problémy, ktoré môže napríklad práve riešiť. Kým sa pustíte do výčitiek, že za vami priateľ neprišiel do niekoľkých minút, čo ste mu volali, upokojte sa a nechajte si celú situáciu prejsť hlavou. Naozaj to bolo také vážne, že to neznieslo odklad? Napríklad ten druhý musel riešiť ešte niečo vážnejšie. Ak vám na priateľstve záleží, buďte tolerantní. Rozbíjať je vždy jednoduchšie, ako znova stavať.

Foto: Shutterstock