Ezoterika, mágia a okultizmus u nás zažívajú nevídaný rozmach. Z pohľadu histórie nie sú horoskopy, veštenie, kartárstvo a podobne nič nové. Prečo sa k nim však obracajú ľudia v dnešnom, modernom svete? Prečo aj vzdelaní muži a ženy riešia problémy najprv výkladom kariet a až potom (možno) zamieria k odborníkovi? 

Prečo to robíme?   

Čo nás ťahá k veštcom v racionálnom svete, kde sme zavalení informáciami a na väčšinu otázok nájdeme odpovede jedným kliknutím na internete? Podľa psychoterapeuta Michala Mynářa nemá racionalita s týmto naším konaním nič spoločné. „Človek nie je len tvor racionálny, je aj tvor hľadajúci. Hľadáme odpovede na otázky o zmysle nášho života a sveta, ktorý nás obklopuje. Tieto existenciálne otázky sú dôležitou súčasťou našej spirituality a sú v pravom zmysle tým, čo z nás robí ľudí. Pre toho, kto to s hľadaním odpovedí na ne myslí vážne, je to celoživotná cesta, ktorá častejšie ako k jasným odpovediam vedie k ďalším otázkam. Človek väčšinou nenachádza istoty, ale sa, naopak, postupne zbavuje ilúzií,“ premýšľa odborník. S príchodom hnutia New Age v 70. rokoch minulého storočia sa podľa neho objavil aj nový fenomén – fenomén „masovej spirituality“, príznačný rys ktorého je konzum,“ hovorí expert.

„Veľa ľudí začalo kupovať knihy s duchovnou tematikou, navštevovať najrôznejšie semináre, vyhľadávať služby liečiteľov, veštcov, psychotronikov. A tak ako pri každom inom konzume, aj tu hrala dôležitejšiu rolu kvantita ako kvalita. Ľudia prahli a prahnú po neustálom spoznávaní niečoho nového. A pretože ponuka plodí dopyt, odrazu vzniklo celé odvetvie ponúkajúce sýtenie našich duchovných potrieb zábavnou a prístupnou cestou. Keď to vezmeme do dôsledkov, väčšinou - čo sa financií týka - nestojí až tak veľa a najmä: nevyžaduje od nás žiadne veľké úsilie. Od návštevy astrológa alebo kartárky v drvivej väčšine nepožadujeme dosiahnutie životnej zmeny. Ide o vytvorenie ilúzie, že som pre seba niečo urobil (a skúsil niečo nové), a to niečo ma stálo len peniaze a čas,“ vysvetľuje odborník.

Drvivá väčšina zákazníkov podľa neho nechce od veštcov žiadne výnimočné osobnostné ani morálne kvality, osobnú múdrosť alebo hlbokú životnú skúsenosť: „Povrchnosť dopytu vedie aj k povrchnosti ponuky a podľa toho potom ponuka služieb vyzerá. Nehovorím, že medzi ľuďmi poskytujúcimi podobné služby nenájdete skutočné osobnosti a ľudí obdarovaných zvláštnou citlivosťou, ja som sa však vo svojom živote stretol asi len s dvoma takými,“ dodáva psychoterapeut.

Zábava a inšpirácia

Otázka „ako to funguje“ napadne pred návštevou kartárky a prípadne po nej, asi každému. Najmä, keď máte pocit, že sa dotyčná aspoň v niečom trafila. Niektorí veštci sú možno schopní mimozmyslového vnímania, častejšie je to však tak, ako hovorí odborník – sú to predovšetkým vnímaví a bystrí pozorovatelia, ktorí človeka odhadnú. Na jednom ezoterickom webe som našla výstižnú myšlienku: „Ľudia potrebujú duchovnú útechu, a keď ju nemajú od náboženských autorít, ako to bolo v minulosti, ich duša je prázdna. Preto hľadajú opory a istoty u veštcov. Tých potom, rovnako ako ich zákazníkov, pribúda.“ Pretože väčšina ľudí mieri k veštcom skôr zo

 

zvedavosti a neočakávajú žiadne zázraky, dotyčným stačí trocha empatie a sociálnych schopností.

Napríklad sa len dotknú niečoho, čo človeku pripadá, že si nechal pre seba, že o tom vôbec nič nepovedal, ale im to stačí. Vedia sa rýchlo zorientovať a veci podať takým spôsobom, že hneď vedia, ako na zákazníka. Psychologička Martina Tichá nemá osobnú skúsenosť s žiadnym veštcom. „Každopádne niektoré moje kolegyne sa ezoterike okrajovo venujú a to, čo mi rozprávajú, je inšpiratívne,“ zveruje sa a dodáva: „Z môjho pohľadu je to presne ten spôsob, ktorým by sme mali k celej záležitosti pristupovať: inšpirácia. Bohužiaľ, veľa ľudí k tomu pristupuje skôr ako ku skratke: niekto za mňa niečo vyrieši, rozlúskne. Takže paradoxne, hoci výpoveď hviezd či kariet má byť o mne, je to skôr ‚bezo mňa ‘. Keď to potom nevyjde, ľahko sa dá vina zvaliť na niekoho iného.“

Ak už ste skúsili vo svojom živote niečo zmeniť, pravdepodobne sa vám to nepodarilo zo dňa na deň. Psychológia chápe zmenu ako proces, ktorý má päť fáz a prejsť jednu po druhej jednoducho chvíľu trvá. Medzi prvou fázou, v ktorej si uvedomujete, že niečo vo vašom živote nie je v poriadku, a treťou, keď sa rozhodnete realizovať zmenu, je podľa psychoterapeuta takzvaná fáza kozmetických úprav súčasnej situácie. Dobre to poznajú napríklad fajčiari, ktorí sa namiesto toho, aby úplne prestali, rozhodnú, že budú prvý týždeň fajčiť iba 10 denne alebo si kúpia cigarety light. „Človek si v tejto fáze uvedomuje, že by mal niečo urobiť, ale ešte nie je pripravený alebo ho okolnosti nenútia urobiť naozajstný krok ku zmene. Druhá fáza – v našom prípade návšteva veštca – môže človeku pomôcť pri hľadaní sily, odvahy a motivácie, ale môže sa stať aj pascou. Unikáte pred riešením, ktorého sa bojíte, k pseudoriešeniam, ktorými sa chlácholíte,“ hovorí odborník.

Môžu veštci uškodiť?

Psychologička tvrdí, že ak si s niečím dlhodobo lámete hlavu a nemáte napríklad motiváciu ísť k psychológovi, môžu byť pre vás veštci inšpiratívni a môžu vám rozšíriť obzory. V prípade, že k nim budete pristupovať týmto spôsobom, nemala by vám taká návšteva ublížiť. „Dôležité je neupnúť sa len k jednej skúsenosti v zmysle kartárka hovorila…, ale snažiť sa pozerať na veci z rôznych uhlov pohľadu. To znamená, že mozaiku hľadaných odpovedí môžete skladať z rôznych zdrojov – od mamičky, psychológa, priateľa až po astrológa. Ak sa neupnete na jeden jediný názor, môže byť taká skúsenosť inšpiratívna a v poriadku,“ vysvetľuje odborníčka.

Kto však rieši skutočný psychický problém, ktorý trvá alebo sa stále vracia, mal by dať pred veštiarňou, kartami, krištáľovou guľou určite prednosť kreslu psychológa. Aj keď v ňom nedostanete ubezpečenie o tom, že všetko dobre dopadne. Naopak, cesta za vyriešením problému býva často skôr dlhá a bolestivá. Veď nejde o to, či bude vaša firma prosperovať alebo či sa vám zlepší manželstvo, ale napríklad aj o to, ako máte lepšie viesť podriadených alebo komunikovať s partnerom. Nečaká vás plané povzbudzovanie, ale aktívna práca na sebe.

Je to tak, že kartárka človeku niečo vyloží a on sa podľa toho naprogramuje, napríklad aj pozitívne. Je to rýchla úľava, ale jej efekt je krátkodobý a o chvíľu pominie, pretože v skutočnosti sa nič nevyriešilo ani nezmenilo. Ale je veľmi lákavé znova vyhľadať rýchlu úľavu. Naopak u psychológa ide o pomalú a bolestnejšiu spoluprácu – človek sa musí sám zapojiť, aktívne sa nad sebou zamýšľať, pretože psychológ nikomu nič nenaservíruje len tak. Navyše kartárky môžu byť empatické a citlivé, ale to samo o sebe nestačí. So svojou empatiou a citlivosťou by mali vedieť aj vhodne pracovať, čo sa psychológovia učia roky, aby svojich klientov nepoškodili. Dá sa to isté zvládnuť za týždeň alebo dva na nejakom kurze? Odpovedzte si sami.

Foto: Shutterstock