Niektoré ženy sa vydávať nechcú, iné hovoria o najšťastnejšom dni svojho života. Áno, či už ženy považujú svadbu za úplnú hlúposť alebo, naopak, za vrchol svojho šťastia, hovoria o nej často, niektoré dokonca neustále. Prečo sa k vydaju viaže toľko emócií a prečo zaberá také veľké miesto v psychickom priestore dnešnej ženy?

Rozprávky a realita

V rozprávkach je svadba symbolom vzájomnej lásky a šťastia, ktoré bude trvať na veky vekov. V romantických filmoch, seriáloch a knihách je svadba vždy šťastným vyvrcholením vzťahu, začiatkom spokojného rodinného života a dôkazom, že žena nezostala na ocot a predsa len ju niekto chce. V súčasnej realite však vidíme, že viac ako polovica manželstiev sa rozvádza. Rozvádzajú sa ľudia v strednom veku po dvadsiatich rokoch manželstva, ktorí sa brali veľmi mladí a veľmi nepoučení a tzv. „nevybúrení“ v dobe komunizmu, ale aj veľmi krátke manželstvá a podobne ako na západe sa aj u nás objavuje trend tzv. „manželstiev na skúšku“, teda uzatváranie manželstva s nevyrieknutým presvedčením jedného alebo oboch partnerov, že aj tak vlastne o nič nejde, a že keď to nebude ono, predsa je vždy možné včas sa rozviesť.

Je zrejmé, že svadba nezaručí celoživotné partnerstvo. Nehľadiac na to, že dnes si ženy môžu slobodne vybrať, či chcú byť tzv. „emancipované“ a vôbec sa neviazať, či sa napríklad vydajú „nanečisto“ alebo či stavia na tradičné hodnoty a klasické rodinné usporiadanie. A pretože majú ženy plno možností, môžu k svadbe zaujímať mnoho postojov, a na káve alebo pri víne sa môžu s kamarátkami donekonečna dohadovať o tom, čo je lepšie.

Kedy sa ženy netúžia vydávať

Postoje dievčat a žien k vydávaniu sa odvíjajú od ich veku, od ich predchádzajúcich skúseností so vzťahmi, prípadne s manželstvom. A postoj k svadbe tiež zaujímajú podľa toho, aké majú vzdelanie, a v neposlednom rade aj podľa toho, koľko zarábajú peňazí. Môžeme potom pozorovať, že svadbu vidia ako prežitok a zbytočnosť napr. mladé študentky, ktoré si užívajú život, nezáväzné vzťahy či cestovanie. Ešte ich neťažia biologické hodiny, nemusia riešiť financie na bývanie, na výdavky im často prispievajú rodičia.

Ako zbytočnosť vnímajú svadbu aj ženy budujúce si kariéru a podnikateľky, ktoré zarábajú dosť peňazí na to, aby si bez problémov zaplatili bývanie aj ďalšie výdaje. Majú približne tridsaťpäť až štyridsaťpäť rokov, často majú aj dieťa a partnera, partner však zarába menej alebo rovnako ako ony, a ony nevidia dôvod, prečo by sa mali k partnerovi zmluvne viazať.

 

Kedy sa ženy túžia vydávať

A na druhej strane sa vo svojej praxi stretávam aj so ženami, ktoré po svadbe túžia. Sú to často mladé dievčatá okolo dvadsať rokov s nižším vzdelaním, ktoré nestoja o kariéru, nezarobia si dosť peňazí a chcú hlavne rodinu a dieťa. O svadbe snívajú aj vzdelané ženy okolo tridsať rokov s priemernými zárobkami. Dokončili školu, majú prácu, ktorá im zaistí prenájom bytu a štandardný životný štýl, ale zrazu zisťujú, že sú ako kôl v plote, že im tikajú biologické hodiny a že partner, ktorý by im bol oporou (ako emocionálnou, tak finančnou) a otcom dieťaťa, im naozaj chýba.

Svadba je tiež vytúženým východiskom pre slobodné matky, ktoré zisťujú, že byť sama na dieťa je naozaj náročné a svadba je rovnako príjemným riešením pre rozvedené ženy, ktorým rozvodom klesol životný štandard. Tieto ženy boli zvyknuté na prísun financií aj na praktickú pomoc partnera v rôznych bežných veciach, a to všetko im chýba. Navyše im svojím spôsobom neprekáža status manželky, nepáči sa im označenie „rozvedená“. Je zrejmé, že emancipácia síce umožňuje ženám byť sebestačné, samostatné a suverénne. Avšak väčšina žien – hoci emancipovaných – si aj tak nezarobí na vlastný byt, auto či na to, aby bez problémov uživili dieťa a zaplatili opatrovateľku, ktorá by im dieťa strážila, keď pracujú. Svadba potom pre väčšinu žien predstavuje nielen naplnenie snov o milujúcom princovi, ale aj fakt, že ako manželky na tom budú existenčne lepšie.

„Zákerná“ ženská identita

A k tomu všetkému nesmieme zabudnúť na „zákernú“ ženskú identitu, ktorá ženám v každom okamihu života určuje, kto vlastne sú. Keď je žena „študentka“, „úspešná podnikateľka“, „matka“ a „manželka“, opiera sa o pevnú identitu – „študentka“ sa opiera o pocit, že sa na život práve pripravuje a nemusí byť preto ani zadaná, „úspešná podnikateľka“ sa opiera o vedomie, že je veľmi dobrá vo svojej profesii a k tomu už nepotrebuje byť vydatá, „matka“ sa opiera o pocit, že plní svoju ženskú rolu, keď porodila a stará sa o dieťa, a konečne „manželka“ sa opiera o status, ktorý označuje, že nezostala na ocot a s niekým niečo buduje. S týmito štyrmi identitami sa dá väčšinou krásne stotožniť.

Oproti tomu s identitou, ako je „mladá pracujúca žena bez partnera“, „nezadaná tridsiatka, ktorej tikajú biologické hodiny“, „stará panna“ či „tá, čo jej utiekol manžel“ sa už žena stotožňuje oveľa horšie a niet divu, že bude robiť všetko pre to, aby túto nepríjemnú identitu vymenila za nejakú inú a príjemnejšiu, najčastejšie za identitu „manželky“ či „matky“. So svadbou a vydajom sú spojené základné životné piliere ženy – emocionálna a finančná opora od partnera, možnosť porodiť dieťa do zabezpečeného prostredia a stále atraktívna identita „manželky“. Ešte sa divíme, prečo o vydávaní stále hovoríme?

Foto: Shutterstock