Páni to nemajú jednoduché. Buď sú v práci a od svojich žien počujú, že sa deťom nevenujú, alebo v práci nie sú a zase sa na nich okolie podozrievavo pozerá, čím že sa to živia, keď môžu tráviť dni s deťmi na ihrisku. Ako nájsť rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom bez toho, aby ste nič z toho nezanedbali?

Je to jednoduché, tvrdia psychológovia. Kariére sa plne venovať do doby, kým si založíte rodinu, potom zvoľniť a v nasledujúcich rokoch si vždy nájsť čas na púšťanie drakov, večerné kúpanie, uspávanie ratolestí. Lenže hypotéka sa na podobné plány nepýta, rovnako ako platenie školného a ďalšie požiadavky sveta, v ktorom žijeme.

Psychológovia síce radia, vy by ste však mali nájsť rovnováhu medzi oboma. Venovať sa práci tak, aby ste ju dostatočne zabezpečili, zároveň si však povedať, že občas sú momenty, kedy sa pred deťmi do práce zašívate, pretože si nedokážete predstaviť, že by ste s nimi mali ísť na očkovanie k lekárovi, že by ste mali zamestnávateľovi povedať, že si beriete na dva týždne ošetrovné atď.

A máte tu predsavzatie na nasledujúci rok. V práci nenápadne uberte a voľný čas venujte rodine. Uvidíte, že to ocenia nielen vaše deti, ale predovšetkým manželka, ktorej sa s vašou pomocou na dosah výrazne uľaví. Na tému, ako delí svoje povinnosti, sme vyspovedali Jána Daňhelku, hydrológa a otecka dvoch dcér.

Všetko v rovnováhe

„Rodina má prednosť, na druhej strane ma moja práca baví a nemám povahu na to, aby som ju zanedbával,“ začína svoje rozprávanie Ján Daňhelka. „Našťastie, dievčatá majú celkom dobre nastavený denný režim, takže ráno zvládam Amálku odviesť do škôlky a večer dorazím tak, že sa aspoň 1,5 až 2 hodiny ‚vidíme‘, čo zahŕňa i kúpanie a uspávanie.

 

Uspávanie je pritom u nás celorodinná akcia. Len čo dievčatá zaspia, obvykle krátko pred ôsmou, vstávam a zapínam notebook, vďaka tomu nemusím ostávať v práci tak dlho a užijeme si spoločný večer. Je to len o tom, dať ostatným najavo, že v bežnom režime fungujem pracovne do šiestej, potom až po ôsmej večer. Len čo toto ostatní vezmú na vedomie, odrazu zistíte, že skĺbiť oboje ide skvelo.“

Slabiny vo svojej metóde delenia času medzi rodinu a prácu však pán Daňhelka pozná: „Musím priznať, že sa zo mňa stal v očiach známych asi veľmi nespoločenský tvor. Kamaráti nemajú šancu dostať ma do krčmy a aj z akcií, na ktorých človek jednoducho z nejakého dôvodu musí byť, utekám zásadne ako prvý.

Teším sa domov a momentálne mi pripadajú ako strata času. Radšej som s dievčatami. Nechcem, aby mi utiekli ich múdrosti, pokusy jazdy na odrážadle a pod. Deti sa menia každý deň, a pokiaľ prešvihnete jeden zaujímavý moment, môže sa stať, že už nenadviažete.

Sľubujem ale, že až mi dcéry podrastú, k záľubám a spoločenskému životu sa zase vrátim. No a víkendy sú výhradne rodinnou záležitosťou, na tie by som si siahnuť nedal. Snažím sa totiž počas nich byť pre dievčatá k dispozícii čo najviac, pretože i ja si chcem od práce odpočinúť a najlepšie práve takto, spoločne.“

A na záver? Doba, kedy sú deti deťmi, beží tak rýchlo, že by sa otcovia mali snažiť o to isté, čo ja – nepremárniť ani minútu."

Foto: Shutterstock