Anglický spisovateľ John Fowles napísal, že na svete neexistujú dvaja ľudia, ktorí by si pamätali jednu a tú istú udalosť úplne totožne. Vždy sa objavia rozdiely v tom, ako ju spätne vidíme a spracovávame. Niektorí psychológovia tvrdia, že rozdiely môžu byť väčšie a zásadnejšie podľa toho, či na tú istú udalosť spomínajú muži alebo ženy. Aké sú vaše skúsenosti?

Jedno latinské príslovie hovorí, že vieme toľko, koľko si pamätáme. Zároveň však vieme to, čo si pamätáme. A práve toto „čo“ býva u každého z nás trochu iné, čo znamená, že keď spolu idú partneri napríklad na výlet alebo na dovolenku, privážajú si domov viac či menej odlišné zážitky. Nemusí to byť, samozrejme, iba dejová udalosť, počas ktorej sa v určitom časovom úseku niečo odohralo. Môže to byť miesto, ktoré sa snažíme opísať. Alebo človek, ktorého sme stretli. Môže to byť zviera, dom, film, obraz či krajina, ktorou sme spoločne prechádzali. Nech je to čokoľvek, naše spomienky nie sú identické.

Odlišné spomienky

Naschvál si to skúste. Spomeňte si na niečo, čo ste s partnerom či partnerkou zažili spoločne alebo pri čom ste boli prítomní obaja, a spýtajte sa svojho partnera, čo mu utkvelo v hlave. Skúseností s vybavovaním spomienok máme všetci dostatok. Stále na niečo spomíname a pripomíname si, čo sa nám udialo, čo nás zaujalo - či už pozitívne alebo negatívne, takže to určite nebude žiadny problém. A nemusí ísť o žiadnu udalosť z dávnej minulosti, pretože je známa vec, že spomienky okrem iných faktorov ovplyvňuje aj čas.

Opíšte si navzájom niečo, čo sa stalo v priebehu niekoľkých uplynulých dní a vy to máte stále v živej pamäti. Zistíte, že z toho, čo si pamätáte vy, vášmu partnerovi utkvelo len málo či dokonca vôbec nič, prípadne si to pamätáte inak. A naopak. To, čo si úplne jasne vybavuje on, ste si ani nevšimli. Alebo ste tomu neprikladali žiadny význam, a tak sa vám to skrátka a dobre v pamäti neudržalo.

Občas sa stáva, že sa pre odlišné spomienky partneri hádajú. Najmä keď jeden vehementne presviedča druhého, že „takto to teda rozhodne, v žiadnom prípade nebolo, preboha, čo máš takú krátku pamäť?!“. V skutočnosti vôbec nezáleží na „kvalite“ našej pamäti. Záleží na tom, čo si kto z nás všíma. A aj vedci sa zhodujú, že muži a ženy si všímajú iné veci. Ich spomienky nestoja proti sebe, hoci sa z toho navzájom obviňujú. V skutočnosti sa ich spomienky doplňujú.

Ženy vidia detaily, muži celok

Prečo teda existujú na jednu jedinú udalosť či spomienku dve rozdielne pravdy? Ženy si podľa Gorskiho napríklad neporovnateľne lepšie ako muži pamätajú drobné detaily. Žena je schopná zapamätať si nielen farbu rúžu, ale i tvar obočia neznámeho človeka, s ktorým sa len minula, ozdobný reliéf na kľučke dverí, na ktorú sa pozrela iba raz, temer neviditeľnú škvrnu od omáčky na kravate, je schopná opísať remienok hodiniek niekoho, kto s ňou cestoval v električke bez toho, aby sa naňho v skutočnosti zameriavala, farbu očí, detaily na oblečení, špecifické gestá a oveľa intenzívnejšie si všíma aj komunikáciu medzi ľuďmi – verbálnu aj neverbálnu.

Detaily si pamätá i na výletoch v prírode alebo keď si v galérii prezerá nejaký obraz, zatiaľ čo jej môže uniknúť, že ide opačným smerom, ako mala namierené, či z ktorej strany chodby a z akých dverí do tej či onej miestnosti v múzeu vlastne prišla. Žena vám povie, kto stál v ktorom rohu, keď sa pozerala na tento konkrétny obraz, pamätá sa, aký poťah mala odpočívacia lavica v každej zo sál, ale môže byť zmätená, keď ju požiadate, aby vám opísala cestu k východu. Toto všetko potom ovplyvňuje jej spomienky a prípadne i spôsob, akým tú udalosť popisuje a na čo sa v rozprávaní zameriava. Muži si oproti tomu lepšie pamätajú celok a detailom nielenže nevenujú toľko pozornosti, ale oni ich často jednoducho skutočne nevidia. Ich mozog detaily prehliada.

 

Výsledok evolúcie

To, že si ženy a muži pamätajú niečo iné, dokazujú nielen naše skúsenosti, ale aj výskumy. Jeden z výskumov napríklad preukázal, že keď žena vstúpi do miestnosti, kde sa nachádzajú ďalší ľudia, zameria sa najskôr na nich a dokáže odhadnúť oveľa lepšie ako muž, ktoré páry majú problémy, ktoré sa práve pohádali, ktoré spolu vychádzajú dobre a podobne. Žena si okamžite všimne drobné rozdiely a len málokedy jej unikne rozpor medzi usmievajúcimi sa perami a smutnými očami. Muž sa - na rozdiel od svojej partnerky - najskôr snaží zorientovať v priestore. Hľadá schody, únikové cesty, jedným pohľadom zistí, ako je miestnosť dispozične riešená, a až potom sa zameria na ľudí. Muž tak isto zbadá detaily v prípade, že sa ich rozhodne cielene vyhľadávať. Prirodzene sa však zameria na celok a priestor a žena na ľudí a detaily. Zatiaľ čo muž chránil územie, úlohou ženy bolo starať sa o blízkych, komunikovať s nimi a rozpoznávať ich emócie. 

Stále v činnosti

Akým spôsobom vlastne pamäť funguje? Tvrdí sa, že pamäť nikdy nespí. Jedna z definícií pamäti hovorí, že pamäť je schopnosť prijímať, držať a znovu oživovať minulé vnemy. Aj keď odpočívame, naša pamäť pracuje. Neprebudí sa k životu iba vo chvíli, keď si potrebujeme na niečo spomenúť, ale nepretržite sa do nej ukladajú všetky naše zážitky, dojmy a nové poznatky. Vo vedeckom týždenníku Science vyšli výsledky výskumu, ktorý robil tím vedcov z University of Arizona vedený Brucom McNaughtonom, a týka sa spôsobu, akým sa nám spomienky ukladajú do mozgu.

Podľa výskumu náš mozog usilovne pracuje i počas spánku – mnohé z toho, čo sme vo dne zažili, čo sme videli, počuli a čo sme sa naučili, sa v spánku opakuje. Bez tohto opakovania by sme sa nové veci učili len s problémami a staré by sme zabúdali. To, čo vidíme, počujeme alebo vnímame ako chuť či vôňu sa premieta do vybraných centier v mozgovej kôre. Ak si máme tieto vnemy zapamätať, musia informácie z mozgovej kôry vstúpiť do časti mozgu zvanej hipokampus, kde je vraj danému vnemu pridelená značka – pre bližšiu predstavu niečo ako dočasný „čiarový kód“.

Takto označená informácia putuje späť do mozgovej kôry a podľa pridelených značiek si potom mozog dokáže nájsť a znovu pospájať informácie tvoriace určitú spomienku. Pretože toho, s čím sa denne stretávame, je obrovské množstvo, mozog tieto „opakovacie lekcie“, ktoré počas spánku robí, musí zvládať zrýchlene. Večierok, ktorý trval niekoľko hodín, sa tak skráti na niekoľko minút, a keď naň neskôr spomíname, vybavia sa nám iba tie veci, ktoré nás najviac zaujali. Čím dlhší čas potom uplynul od konkrétneho zážitku, tým viac sa s ostatnými v spomienkach líšime, pretože ich medzitým prekryli iné skutočnosti, ktoré ich tiež môžu ovplyvniť.

Počúvajte a porovnávajte

Ako už sme vyššie spomenuli, to, čo si pamätáme, nesúvisí iba s tým, akú máme dobrú pamäť. Množstvo našich spomienok pamäť ovplyvňuje, ale ich podoba závisí od toho, ako vnímame prítomnosť. Už vo chvíli, keď niečo s niekým prežívame, vnímame každý rovnakú situáciu trochu inak. Okrem rozdielov medzi mužským a ženským mozgom sú tu i ďalšie okolnosti, ktoré už s pohlavím nesúvisia. Záleží napríklad na tom, či nám scéna niečo alebo niekoho pripomína, na našom aktuálnom psychickom rozpoložení, na našich asociáciách, na tom, čo všeobecne uprednostňujeme, a podobne. Jeden z vás napríklad zaregistruje, že sa okolo mihla žena s kočiarikom, druhému sa do pamäti zapísal pes bežiaci cez ulicu. Niekto vníma viac zrakové vnemy, druhý sluchové a tretí si pamätá vône… Hádať sa pre odlišné spomienky však nikam nevedie. Zaujímavejšie je porovnávať, čo utkvelo v pamäti vám a čo vášmu partnerovi. Uvidíte tak svet očami toho druhého a lepšie sa pochopíte.

Foto: Shutterstock