Ak si občas pri stretnutí s matkou pripadáte ako dieťa, nezúfajte – nie ste v tom sama. Mama pre vás bude stále ten najdôležitejší človek na svete, či už máte desať alebo päťdesiat rokov. Naučiť sa vymedziť hranice a žiť podľa seba za vás však nikto neurobí. O vzťahu matka-dcéra to platí dvojnásobne.

Harmónia vo vzťahu

V kontaktoch s matkou sa dospelí ľudia nechávajú ovládať pocitmi nenávisti, nespravodlivosti, hnevu, viny či strachu, ktoré majú svoj pôvod hlboko v detstve. „Matka je našou prvou láskou, ktorú sa snažíme napodobňovať. Napríklad dievčatá sa často obliekajú ako ich mama. A tieto vzorce, ktoré vychádzajú z určitej závislosti v detstve a pocitu, že dcéra bez matky nemôže žiť, sa neskôr v dospelosti obracajú proti nej samotnej,“ komentuje zložité základy vzťahu psychologička Šárka Vávrová.

To, akú materskú starostlivosť sme ako deti zažili a akým spôsobom na ňu reagovali, totiž ovplyvňuje mnoho vecí v našom živote – vzťahy, prácu, pocit sebahodnoty, ako naložíme s neúspechom aj so stratami. Jednoducho povedané, či budeme v živote šťastní a úspešní. A hoci si väčšina z nás praje mať s matkou priateľský a uspokojivý vzťah, realita má k ideálu často ďaleko. Pre dosiahnutie harmónie a vyváženosti sa preto vyplatí naučiť niekoľko základných pravidiel.

Neobviňujte rodiča

Keď sa neustále vŕtate v minulosti a hľadáte v nej príčiny vašich súčasných problémov s matkou, nikam sa neposuniete. Skúste sa na svoju matku nepozerať ako na vinníka vašich osobných katastrof a sama prevezmite zodpovednosť za svoj život. Nič ako „dobré dieťa“ a „zlá matka“ totiž neexistuje.

„Je dôležité matke odpustiť a začať ju vnímať ako človeka, ktorý vás nemohol naučiť to, čo sám nevedel, pretože si určitý nevhodný model správania priniesol zo svojej pôvodnej rodiny,“ hovorí psychologička Š. Vávrová. Až potom budete schopní niesť zodpovednosť za svoj diel problému, získať vládu nad oblasťami svojho života, kde sa vám doposiaľ nedarilo, a zmeniť ich.

Vymedzte si hranice

Očakávanou úlohou matiek je poskytnúť deťom citové zázemie, lásku a prijatie, zároveň však musia byť schopné pustiť ich včas do života. A konflikty najčastejšie vznikajú práve vo chvíli, kedy sa chce dcéra osamostatniť a vzoprieť sa názoru matky. Napríklad pri výbere práce alebo partnera. Pritom je celkom jedno, či sa k tomu odhodlá v osemnástich alebo v štyridsiatich. Princíp je stále rovnaký.

„Len čo matky strácajú kontrolu nad životom svojich detí, cítia sa menejcenné, pretože práve táto kontrola im dávala pocit sily. A keď sa chce dcéra vymaniť, matka zistí, že nemá iný životný cieľ ako ju,“ vykladá psychologička pôvod sporov, ktoré sa prejavujú aj zdanlivo nenápadnou formou. Napríklad častými telefonátmi s otázkami, ako sa dcére darí, či zariadila to a ono, alebo ako sa postarala o svoje vlastné dieťa. Čo v nej logicky vyvolá nepríjemný pocit z „povinnosti“ sa spovedať.

 

Jediné účinné riešenie pritom spočíva v otvorenej a rovnocennej komunikácii. Matku treba, samozrejme, rešpektovať a brať ju ako autoritu, dôležité je však vymedziť si vlastné hranice. Skúste sa s ňou dohodnúť, že vám povie svoj názor alebo vám poradí len vtedy, keď ju o to sama požiadate. „Môžete napríklad mame povedať, že jej názor rešpektujete, ale vaša filozofia a skúsenosti sú iné, a preto sa zachováte podľa seba. Potom nejde o komunikáciu ,jeden hore, druhý dole‘, ale rozhovor dvoch rovnocenných ľudí, ktorí sa od seba môžu navzájom učiť,“ podotýka psychologička.

Vypestujte si sebadôveru

Udržiavaním moci nad deťmi môže mať podobu citového vydierania či vyhrážania sa aj rafinovanejšou formou finančnej podpory. Ak sa matkiným prianiam neustále podvoľujete, sama sebe príliš neprospejete. „Pokiaľ sa dcéra nevymaní z pôvodnej rodiny, zostáva dcérou a nie osobnosťou. Nedovolí si dospieť a matka ju nepustí,“ hovorí Šárka Vávrová, podľa ktorej je potrebné zapracovať na zdravej sebadôvere.

Základom akéhokoľvek vzťahu je totiž vedomie vlastnej dôležitosti a sebaláska. Ak ju máte a cítite sa pevná „v kramflekoch“, žiadne citové vydieranie vás nevykoľají. Skúste si napríklad opakovať, že hoci je mama veľmi dôležitý človek vo vašom živote, tým najdôležitejším pre vás ste stále vy sama.

Zachovajte si nadhľad

Aj keď sa s matkou nezhodnete v názore na to, akým spôsobom vediete vlastný život, trvajte na svojom. Diskusiu môžete asertívne zastaviť, nerozvádzať ju, prípadne použiť metódu poškodenej gramofónovej platne. Stále dookola opakujte, že situáciu vidíte inak, rozhodne sa však s mamou nesnažte hádať.

A keď sa už situácia vyhrotí, zachovajte si nadhľad a konajte bez emócií. V hneve totiž hovoríme veci, ktoré nás neskôr mrzia, čím sa dostaneme do kolobehu, kedy nás pocity viny donútia urobiť to, čo chce mama. Výsledkom je, že sa hneváme na seba aj na ňu, pretože nás do tejto situácie dostala.

Zbavte sa úlohy obete

V asertívnom putovaní za slobodou sa vám občas stane, že mama zareaguje zaujatím pozície obete. „Si nevďačná dcéra, všetko som ti obetovala, nič si nevážiš,“ znie jedna z najčastejších manipulatívnych taktík. Pokiaľ to nastane, odmietnite pocit viny a stojte si pevne za svojím.

A predovšetkým sa sama nestavajte do pozície obete. Ak nariekate, aká je matka hrozná, pretože vám stále volá a kontroluje vám život, len ste prebrali matkin vlastný model, ktorý vám z kaše nepomôže. Radšej hovorte – matka ma kontaktuje, ale ak to nie je vážne, smie mi volať len dvakrát týždenne, pretože toľko času zase nemám. V takom prípade už nie ste obeť, ale dospelý človek, ktorý má svoju vlastnú životnú filozofiu. A tiež si ju vie obhájiť, pretože jej verí.

 

Foto: Shutterstock