Mohla to byť láska na prvý pohľad, náhle vzplanutie alebo romantická cesta za vytúženou láskou, ktorá dlho robila drahoty. Alebo za vaším zoznámením mohol stáť tiež celkom neromantický a prozaický dôvod, že ste už jednoducho nechceli byť sama. Akú dôležitú rolu hrá pre budúcnosť vzťahu fakt, za akých okolností sme sa zoznámili?

Čo je to láska?

Aaron Ben-Zeév rozdeľuje „vyvolávačov“ emócií a ich výslednej intenzity do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria tí, ktorí priamo vyvolávajú emocionálnu reakciu. Je to opravdivosť, dôležitosť a sila konkrétneho podnetu, teda napríklad krása a skutočné vlastnosti. V druhej skupine sú na prvý pohľad skryté súvislosti, ktoré pri našom hodnotení konkrétnej situácie hrajú rolu, ako je napríklad naša vnútornú zodpovednosť, pripravenosť, odhodlanosť, pozornosť v konkrétnej chvíli. Neznamená to, že by pre výsledný zážitok boli obidve skupiny rovnako dôležité. To, akú rolu hrajú hlavné a vedľajšie „vyvolávače“, možno dobre ilustrovať práve na vzniku romantického vzťahu. Pokiaľ sa muž zamiluje do ženy, môže hrať hlavnú rolu v jeho emocionálnej búrke jej krása a ďalšie prednosti, ale jeho vášeň iste do veľkej miery vyburcuje napríklad aj fakt, že jeho vyvolená bude nejakú dobu chladná a nedostupná a on si ju bude musieť vydobyť.

A rovnako tak sa žena do muža zamiluje rýchlejšie napríklad preto, že sa cíti byť opustená a zúfalo túži po láske, objatí a vzťahu, ako preto, že by to bol superman, na ktorého čakala celý život. Druhá skupina „vyvolávačov“ je v prípade romantického vzťahu teda určite veľmi dôležitá, ale keď prvotná zamilovanosť pominie, vo viac dlhodobom výhľade svoju dôležitosť podstatne stráca. To, čo bude v budúcnosti vzťah držať pohromade, nebude fakt, že sme sa stretli v momente, kedy sme zúfalo potrebovali mať niekoho nablízku, alebo či sme museli o vysnívanú osobu dlho bojovať, ale skutočné vlastnosti dotyčného aj naše, ktoré potvrdia, či sa k sebe skutočne hodíme a ktoré skôr či neskôr vyplávajú na povrch.

Hľadáť „prievozníka“, alebo radšej ostať sám?

Vzťahy, ktoré vznikli čisto z pocitov opustenosti alebo túžby „niekoho“ mať, môžu nejakú dobu fungovať a nie je vylúčené, že sa z „vedľajšieho“ dôvodu, prečo spolu sme, vykľujú skutočné dôvody, teda že si obaja skutočne sadnú a ocenia svoje skutočné vlastnosti. Ale ako samotný dôvod pre dlhodobý vzťah túžba „s niekým chodiť“ alebo „nebyť sama“ nestačí. Dôkazom toho sú takzvaní vzťahoví prievozníci, teda tí, ktorí nám pomôžu prekonať krízu a preplávať z jedného nevydareného vzťahu do ďalšieho. Často to býva prvý nápadník, ktorý sa naskytne, keď potrebujeme zabudnúť na bolestivý rozchod, a nie je ani také dôležité, aký kvalitný partner to je, ako samotný fakt, že tu vôbec niekto je.

 

„Osobne by som sa takého prievozníka vo vzťahu nebála využiť a nikomu by som to nezazlievala, je to lepšie, ako sa utápať v smútku a, navyše, je tu vždy potenciál, že z toho nakoniec môže niečo byť,“ upokojuje psychologička Pavla Koucká, ale dodáva, že po rozchode by mal človek minimálne rok zostať sám, kým sa rozhodne vstúpiť do nového vzťahu. „Ak chcem začať kvalitný nový vzťah, je určite dobré na sebe najskôr zapracovať a vyrovnať sa. Ideálne je, keď je človek vnútorne zrelý, osobnostne vyrovnaný a má už nejaké skúsenosti, ale nie je bezprostredne po rozchode,“ dodáva odborníčka. Skoro po rozchode sa totiž často stane hlavným hýbateľom emócií práve druhá skupina „vyvolávačov“, kedy sa nevedomky v tom druhom snažíme nájsť predchádzajúceho partnera alebo, naopak, nájsť jeho pravý opak.

Čo drží vzťah pokope dlhodobejšie

Pokiaľ sa vrátime do reality a takzvanej single generácii, nie je ťažké pochopiť ženy po tridsiatke, že slepo nedúfajú v lásku na prvý pohľad a chcú tomu trochu pomôcť. Prvotné „vyvolávače“ teda často ustupujú do úzadia. Psychologička je presvedčená, že to hlavné, čo drží dlhodobý vzťah pokope, je predovšetkým ochota na ňom pracovať. „Je krásne brať sa z lásky, ale tá samotná k dlhodobému a šťastnému vzťahu nestačí. Zamilovanosť je chemická reakcia, feromóny, ktoré nás upozornia na to, s kým by bolo dobré mať deti. Ale z biologického hľadiska platí poučka, že ideálny predok nemusí mať ideálny chrbát, teda že ten sexi muž, z ktorého sa vám podlamujú kolená, má možno kvalitnejšiu genetickú výbavu, ale ako otec a partner nemusí stáť za nič. Keď vzťah uvädá, určite pomáha rozpamätať sa na také obdobie zamilovanosti, ale z viac dlhodobého hľadiska nie je dôležitá,“ hovorí.

Dohodnuté sobáše totiž stále existujú v mnohých krajinách sveta a podľa psychologičky často relatívne dobre fungujú. „Je to neraz taká skôr priateľská láska, ktorá vznikla z toho, že viem, že budem s týmto človekom celý život, že je to môj osud, a že na tom musím pracovať a niečo tomu obetovať. Koniec koncov, manželstvo u nás bolo predtým tiež viac ekonomickou záležitosťou než sobášom z lásky,“ dodáva na záver expertka.

Foto: Shutterstock