Leto je tu a slnečné žiarenie naberá na intenzite. Ak vám strach z poškodenia kože bráni užívať si slnko naplno, je čas vykročiť z tieňa. Slnko je človeku prospešné a nemusíte sa mu vyhýbať. Koži totiž možno škodí, no prospieva psychike a celkovému zdraviu. Len sa musí správne dávkovať.
Slnko zlepšuje náladu a chráni pred depresiou
Slnečné lúče zlepšujú našu náladu. Stimulujú totiž produkciu serotonínu, hormónu šťastia, ktorý je balzamom na dušu a výrazne znižuje riziko depresií. Naopak, neustále šero bez prirodzeného svetla, ktorého sme si uplynulú zimu užili až príliš, má na ľudský organizmus značne negatívny vplyv. Psychologička Tereza Nagy vysvetľuje: „Dlhá zima s minimom denného svetla a tepla prináša najskôr telesnú nepohodu. A všetko, čo nepriaznivo ovplyvňuje naše telo, sa okamžite prejaví v duševnom rozpoložení každého z nás. Cítime smútok, aj keď nevieme prečo, do ničoho sa nám nechce, z ničoho sa neradujeme. Pokles nálady potom môže viesť k pocitom strachu, úzkosti a beznádeje. Ak tieto stavy trvajú príliš dlho, začneme ich vnímať ako depresívne.“
Dlhodobý nedostatok slnka pôsobí na človeka aj fyziologicky. Napríklad bolo preukázané, že nedostatok denného svetla, hlavne dopoludňajšieho, ktoré reguluje naše vnútorné hodiny, zvyšuje lenivosť a znižuje produktivitu práce. Oneskoruje uvoľňovanie spánkového hormónu melatonínu, takže človek chodí spať stále neskôr. Podľa odborníkov sa tento fakt týka hlavne dnešnej dospievajúcej mládeže, ktorá trávi väčšinu svojho času vnútri. To údajne môže mať vplyv aj na ich horšie študijné výsledky či agresívnejšie správanie.
Koľko byť na Slnku pre dostatok vitamínu D?
Tma a šedivosť však pôsobia na všetkých, bez ohľadu na vek či pohlavie. Mozog a telo sa totiž pri ďalšom nedostatku svetla automaticky „prepínajú“ do úsporného zimného režimu, takže človek viac spí, nechce sa mu ísť medzi ľudí, nemá chuť sa hýbať, častejšie maškrtí. Podľa niektorých štúdií dokonca nedostatok svetla súvisí s obezitou. Naopak slnečný svit a s ním spojené teplo znižuje chuť do jedla a zvyšuje potrebu pohybu, takže pomáha schudnúť. Slnko uľavuje aj pri niektorých kožných chorobách, ako je psoriáza alebo rôzne ekzémy, pozitívny vplyv má i na bolesť. Zahrieva svaly a uvoľňuje ich a tiež redukuje celkové vnímanie bolesti. Trochu diskutabilná je problematika tvorby vitamínu D, ktoré telo asi z 90 % získava práve pôsobením slnečného žiarenia. Jeho nedostatok zvyšuje riziko zápalov, lámavosti kostí, cukrovky, kardiovaskulárnych chorôb aj rakoviny prsníka či prostaty. Ochranné krémy však jeho tvorbe v koži bránia.
Niet preto divu, že v Austrálii, kde sa zo strachu pred rakovinou kože všetci každý deň natierajú vysokým ochranným faktorom, trpí nedostatkom vitamínu D každý štvrtý obyvateľ. Takže natierať sa, či nenatierať? „K syntéze vitamínu D nie je potrebné pobudnúť na slnku celý deň. Pre optimálnu dávku stačí 10 minút denne, samozrejme okrem najrizikovejšieho obdobia medzi 11. a 16. hodinou. Dlhší pobyt na slnku nie je z hľadiska dostatočnej produkcie vitamínu D potrebný, len zvyšuje riziko poškodenia kože,“ vysvetľuje dermatologička Naděžda Vojáčková.
Opálená pokožka nie je zdravá pokožka
Bronzová pokožka sa v dnešnej spoločnosti považuje za mladistvú, zdravú a sexi. Na pohľad tak možno pôsobí, v skutočnosti je však samotné zafarbenie prejavom obranného mechanizmu pokožky voči žiareniu. Podľa dermatológov určite nie je zdravá a rozhodne starne rýchlejšie. Slnečné lúče totiž narúšajú štruktúru kože, jej kolagénové vlákna, čím dochádza ku vzniku vrások, strate pevnosti a pružnosti a tiež k vzniku pigmentových škvŕn. Svoju rolu hrajú aj voľné radikály, ktoré urýchľujú starnutie pokožky. Následky poškodenia kože slnkom pritom nie je ľahké zvrátiť.
„Vždy je lepšie poškodeniam predchádzať, ako ich potom liečiť. Navyše, nie všetky estetické zmeny označované ako fotoaging sa dajú celkom odstrániť. Možnou prevenciou je slnečná kozmetika. Pri správnej aplikácii krémov s filtrami je ochrana pred estetickým poškodením kože vysoká a mnohým zmenám sa dá predísť alebo ich aspoň oddialiť,“ hovorí kožná lekárka a upozorňuje tiež na nutnosť ochrany vlasov. „Slnko vlasy vysušuje a poškodzuje ich, takže sa viac lámu. UVA zložka žiarenia preniká hlbšie až k vlasovej cibuľke a môže spôsobiť zmeny, v dôsledku ktorých dochádza k zvýšenému vypadávaniu vlasov. Preto sa odporúča používanie vlasovej kozmetiky s UV filtrami a ochrana vlasov pomocou klobúkov a šatiek.“
Správny výber
Ako teda vyberať kozmetiku, ktorá koži zaručí nielen zdravý a mladistvý vzhľad, ale tiež ochranu pred poškodením? Opaľovacie prípravky voľte predovšetkým podľa svojho fototypu, teda farby pokožky a ich náchylnosti k spáleniu. Čím je koža svetlejšia, tým vyšší by mal byť ochranný faktor (označenie OF alebo SPF). „V našich krajinách v slnečných dňoch sú dostatočné krémy s faktormi 20-25, pri mori sú vhodné krémy s ochranným faktorom minimálne SPF 30, pri svetlej pokožky samozrejme ten najvyšší,“ radí dermatologička.
Typu kože potom prispôsobte textúru prípravku, ktorý možno zaobstarať v rôznych formách. Zatiaľ čo na mastnú pokožku sú vhodnejšie emulzie a gély, na suchú voľte mlieka a krémy. V prípade tela sú vhodné hustejšie prípravky, ktoré zaručia dokonalejšiu ochranu. Pokiaľ sa vám krémové textúry zle nanášajú, skúste praktické opaľováky v spreji – ich aplikácia je veľmi rýchla a jednoduchá, dbajte však na to, aby ste nevynechali ani kúsok kože, a aby nanesené množstvo bolo dostatočné. Navyše, mnohé moderné opaľovacie prípravky dokonca našu pleť skrášľujú a majú aj omladzovacie účinky, tak prečo sa im brániť?
Foto: Shutterstock