Naša osobnosť sa odráža v každej situácii, v každom vzťahu a zo všetkého najviac v našej sexualite. Zatiaľ čo v práci alebo pred svojimi priateľmi môžeme plno vecí zatajiť alebo „uhrať“, v spálni vyplávajú na povrch rýchlejšie než bublinky v limonáde.
Teória citovej väzby
To, čo určuje, akým smerom sa budú vyvíjať naše budúce vzťahy a s nimi spojená sexualita, je množina postojov a presvedčení, ktoré sa v nás začali formovať už v priebehu raného detstva. To, ako sa nám raz bude dariť v manželstve a v posteli, teda do veľkej miery ovplyvňuje fakt, aký vzťah sme mali s tými, ktorí sa o nás od narodenia starali. Medzi základné pojmy vývojovej psychológie, ktoré sa týkajú našej sexuality, patrí Oidipovský komplex, pomenovaný podľa mýtického hrdinu Oidipa, ktorý nevedomky zabil vlastného otca a oženil sa so svojou matkou. Zjednodušene povedané, podľa autora tejto teórie – Sigmunda Freuda – partnera si vyberáme podľa rodiča opačného pohlavia.
Súčasné teórie, zaoberajúce sa vzťahmi v detstve a sexualitou v dospelosti, sa na tento vývoj pozerajú z úplne iného pohľadu. Takzvaná teória citovej väzby alebo priľnutia predpokladá, že postoje, ktoré si prenášame do budúcich vzťahov, nie sú čisto len sexuálnej povahy, ale odrážajú predovšetkým pocity bezpečia a istoty alebo, naopak, zmätenia či neistoty, ktoré sme zažívali ako deti.
Povedz mi, aké si mal detstvo
Základná citová väzba sa vytvára medzi batoľaťom a opatrovníkom, teda najčastejšie matkou. Je to špecifická emočná a poznávacia skúsenosť, ktorá formuje našu schopnosť emočnej adaptácie a sociálneho správania, a je teda základom pre naše budúce vzťahy, ktoré budeme nadväzovať v dospelosti. Ak malo dieťa dostatok lásky, pozornosti a starostlivosti, potom sa v budúcich vzťahoch bude cítiť rovnako bezpečne a príjemne. Keď sa mu však rodičia nevenovali, alebo sa mu venovať jednoducho nevedeli, môže si pocity zmätenosti a neistoty preniesť do svojich najbližších emocionálnych vzťahov.
A pretože najbližšie emocionálne vzťahy bývajú tie, ktoré máme so svojimi sexuálnymi partnermi, základná citová väzba hrá často najväčšiu rolu práve v partnerstve. Študentka austrálskej Deakin University Christina Stefanou spoločne s psychologičkou Maritou McCabe študovali tento vzťah podrobnejšie. Vychádzali z desiatok štúdií a výskumov, ktoré sa zaoberali sexuálnymi dysfunkciami, frekvenciou stykov a partnerskými vzťahmi, z ktorých sa dala vyvodiť súvislosť medzi sexualitou a základnými citovými väzbami
Tri rôzne druhy
Odborníci potom podľa nich definovali tri základné štýly správania. Odpovediam, ktorým zodpovedal takzvaný vyhýbavý štýl, môže súvisieť s raným vzťahom s rodičom, ktorý nebol na dieťa emočne vyladený, alebo sa voči dieťaťu snažil správať tak, ako si myslel, že je to správne, ale vo vzťahu chýbala vrelosť, prirodzenosť a spontaneita. V budúcich vzťahoch môžu takí ľudia trpieť strachom z blízkosti, z toho, že budú zranení alebo opustení. Často potom dávajú prednosť krátkodobým sexuálnym vzťahom, aby tak zabránili vzniku možnej hlbokej citovej väzby.
V druhom prípade takzvanej istej väzby malo dieťa vrelý vzťah s matkou alebo inou opatrujúcou osobou. Matka bola na dieťa emočne vyladená, vedela adekvátne reagovať na jeho potreby. Takí ľudia nemávajú v budúcom živote problémy s nadviazaním vzťahov a blízkosťou a vedia sa lepšie vyrovnávať aj s prípadným odmietnutím alebo samotou. Tretí, úzkostný typ, vzniká zo vzťahu s rodičom, ktorý bol nezrozumiteľný, nevypočítateľný, a dieťa nebolo schopné sa v prejavoch zorientovať, čo v ňom vyvolávalo citovú neistotu. Rovnaké pocity neistoty a strachu si potom prenášajú do svojich budúcich vzťahov a mávajú tendenciu byť od svojho partnera závislí.
Zapracujte na sebe
Ľudia s vyhýbavým alebo úzkostným štýlom správania majú preukázateľne menej uspokojivý sexuálny život a vykazujú omnoho vyššie percento rôznych sexuálnych dysfunkcií od menšej vzrušivosti, problémom s dosahovaním orgazmu, bolestivosťou pri sexe či problémami s erekciou než ľudia, patriaci do druhej skupiny. Ľudia s vyhýbavým štýlom správania, ktorí žijú v dlhodobejších vzťahoch, majú problémy s intimitou a k sexu sa často stavajú odmietavo - môžu tak nechcene blokovať sami seba v nadväzovaní blízkych vzťahov a pripravovať sa o emocionálnu podporu, ktorej sa im nedostáva.
Zatiaľ čo ľudia s úzkostnou väzbou často spájajú sex s romantickou láskou a používajú sex ako prostriedok k odbúraniu neistoty a možnosť priblížiť sa k partnerovi bližšie, sex im dáva pocit lásky a ocenenia a môžu veľmi často spadnúť do vzťahov, ktoré ubližujú ich už tak krehkému sebavedomiu. Z ďalších výskumov tiež vyplynulo, že naše získané postoje sa rovnako ako v reálnom živote odrážajú aj v našich sexuálnych fantáziách, takže aj zo svojich snov o tom, čo by ste v spálni chceli robiť, môžete usúdiť, ku ktorej z troch základných kategórií patríte. Dobrá správa je, že so základnou citovou väzbou nie sme zviazaní navždy. Len čo si uvedomíte svoje väzby a s nimi súvisiace možné sexuálne problémy, môžete začať pracovať na tom, aby ste konečne dosiahli maximálne naplnenie nielen v živote, ale aj v spálni.
Foto: Shutterstock