Reakcie na požitie určitej potraviny sú veľmi často spôsobené jej netoleranciou a nie potravinovou alergiou, ako si mnohí rodičia myslia. Jedna hnačka alebo vyrážka ešte nemusí znamenať, že je vaše dieťa alergické. Zvyčajne ide o falošnú alergiu alebo intoleranciu. Alebo jedlo len jednoducho nesadlo a to sa stáva aj dospelým. Následné opatrenie vrátane prípadnej diéty sú však v prípade alergie alebo falošnej alergie úplne odlišné.
Pre svoje dieťa chce každá matka to najlepšie a strach, ktorý prežíva o jeho zdravia jej niekedy pripraví poriadne desivé chvíle. Matky preto niekedy panikária aj pri alergickej reakcií dieťatka. Tá však vždy nemusí znamenať, že má naozaj alergiu.
Netolerancia nie je alergia
Reakcie na požitie určitej potraviny sú veľmi často spôsobené jej netoleranciou a nie potravinovou alergiou, ako si mnohí rodičia myslia. Jedna hnačka alebo vyrážka ešte nemusí znamenať, že je vaše dieťa alergické. Zvyčajne ide o falošnú alergiu alebo intoleranciu. Alebo jedlo len jednoducho nesadlo a to sa stáva aj dospelým. Následné opatrenie vrátane prípadnej diéty sú však v prípade alergie alebo falošnej alergie úplne odlišné. V prípade pravej alergie vyvolá kontakt alergénu s bunkami alergické príznaky, ku ktorým patrí kýchanie, astmatický záchvat, nevoľnosť, zvracanie, ekzém a podobne. Látka, ktorá tieto príznaky vyvoláva, sa nazýva histamín. Niektoré potraviny obsahujú histamín vo väčšej miere než iné a môžu sa priamo uvoľňovať, alebo dokonca produkovať.
Ak budeme teda konzumovať potraviny, ktoré majú veľa histamínu, môžeme mať rovnaké reakcie ako v prípade alergie. Pritom ale nepôjde o alergiu, len sme proste citlivejší. A ako spoznáte, že trpíte falošnou alergiou? Ak zjete nejaké veľké množstvo potravín bohatých na histamín a osypete sa – patrí tam napríklad čokoláda, syry, orechy, ryby, paradajky, jahody a podobne. Nemusíte teda okamžite zmeniť jedálniček, stačí keď upravíte „dávkovanie“ – a nedáte si paradajky tri, ale iba jednu.
Náchylnosť k alergiám je dedičná
Predispozície k alergii sa bohužiaľ dedia. U detí, ktorých rodičia alergiami netrpia, je približne 10-percentné riziko atopie – sklonu k alergii. Keď je alergikom len jeden z rodičov, riziko vzniku alergie je 30 percent. Ak sú alergikmi obaja z rodičov, toto riziko stúpa na 60 až 80 percent. Ani v prípade predispozície však k vypuknutiu choroby nemusí dôjsť. „Pri podozrení na potravinovú alergiu možno dieťa vyšetriť už v útlom dojčenskom veku. K stanoveniu diagnózy by malo dôjsť v alergiologickej ambulancii na základe rozboru príznakov, kožných a krvných testov či takzvaným expozičným testom,“ vysvetľuje alergiologička MUDr. Dagmar Pohlová.
„Toto vyšetrenie sa dá urobiť kedykoľvek v priebehu roka, indikáciou je podozrenie na alergický pôvod. K vyšetreniu patrí aj laboratórne vyšetrenie z krvi pacienta eventuálne aj funkčným vyšetrením priedušiek. Liečba existuje jediná: z jedálnička sa striktne vylúči spúšťač. Zároveň sa pridávajú lieky na liečbu ťažkostí, podľa klinického stavu dieťaťa. Napríklad v prípade zistenia alergie na lepok, ide o celoživotné ochorenie, a teda lepok sa vylúči navždy. V prípade alergie na mlieko, ktorá je u malých detí pomerne častá, je to pozitívnejšie. V prvom roku zmizne asi 50 percent alergie na bielkovinu kravského mlieka, v 2 rokoch 70 percent, v 3 rokoch 80 percent a v 6 rokoch viac ako 90 percent. Pokiaľ v dospelosti nájdeme alergika na mlieko, je to pomerne vzácne,“ upokojuje odborníčka a dodáva: „V prípade mlieka sa ponúka celá škála možností, ako potravinovú toleranciu otestovať. Už dojčatám môžete dávať jesť – tvaroh s ovocím, syr alebo nejaký mliečny nápoj.“
Foto: Shutterstock