U nás má oficiálne ešte len pár rokov a získava stále viac nadšených priaznivcov z radov rodičov. Emočná inteligencia je pomyselná brána medziľudských vzťahov, ktorá stála dlho v tieni „klasickej“ inteligencie, ktorú si napríklad len pre zábavu necháva zmerať kadekto z nás.

Emocionálna a sociálna výchova sa vo svete vyučuje takmer 20 rokov, ponúkajú ju školy trebárs v Singapure, Hongkongu, Japonsku, Kórei, Austrálii, na Novom Zélande alebo vo Veľkej Británii. U nás ako samostatný predmet neexistuje, aj keď väčšina škôl ju zaraďuje podľa situácie napríklad do predmetu výchova k zdraviu. Neostáva iné, len napnúť rodičovské sily a potomka vybavovať odmalička, aby vedel, čo sa deje v ňom, a tušil, čo v tých ostatných. To všetko mu potom pomôže obstáť v komplikovaných medziľudských vzťahoch. 

IQ a EQ

„Dieťa, ktoré sa vie s ostatnými ‚porovnať‘ bez zásahu dospelých, bude mať asi vyššiu emočnú inteligenciu ako to, ktoré pri každom, hoci najmenšom probléme rieši situáciu výbuchom emócií či útekom k dospelému rodičovi, ktorý má vyriešiť situáciu za neho. Naučiť sa to však musíme všetci, bez vzťahov sa nezaobídeme v osobnom živote ani na pracovisku.“ hovorí Lukáš Šlehofer, metodik a lektor spoločnosti SCIO, ktorá sa zaoberá modernými metódami učenia. Dobrá správa je, že inteligencia (EQ, ale dokonca i klasické IQ) je dynamický jav, dá sa teda rozvíjať. Niekto má väčšie vlohy a o tom, čo sa deje v ňom (intrapersonálna inteligencia) i v druhých (interpersonálna) prirodzene tuší viac, ale navzdory ťažšiemu štartu na tom nakoniec môže byť v oblasti vzťahov lepšie ten, ktorý je odmala vedený nenásilne. 

Verte sebe i svojim deťom

„Rodičia by mali veriť svojim prirodzeným schopnostiam. Som presvedčený o tom, že dobrý základ pre rozvoj emočnej inteligencie dá dieťaťu každý, kto mu venuje sústredenú pozornosť trebárs len pätnásť minút denne, kedy sa s ním zhovára a načúva mu,“ domnieva sa Lukáš Šlehofer.

„Pokiaľ je rodič príliš direktívny a autoritatívny, bez rešpektu k dieťaťu, nemôže potom vznikať vzťah s kľúčovým komponentom, teda vzájomnou dôverou,“ vysvetľuje odborník. Napriek tomu, že neexistuje presný návod, ako vychovať emočne inteligentné dieťa, môžeme si my rodičia urobiť poriadok „na stole“ v piatich základných oblastiach. A o tých sa rozprávať so svojimi deťmi a pomáhať im ich rozvíjať. Ktoré oblasti to sú?

Znalosť vlastných emócií

Napadlo vám niekedy, že tak ako dieťa učíte, že to zelené v parku je STROM, mali by ste od začiatku vysvetliť, že i to, čo s ním lomcuje, keď ho chcete stoj čo stoj usadiť do kočíka po návšteve ihriska, je ZLOSŤ? A že je úplne normálne a vy sami ste niekedy takí zlostní, že máte chuť niečo rozbiť alebo sa rozplakať?

„Poznať a pomenovať svoje emócie znamená mať v hlave koncept, s ktorým viem pracovať,“ približuje odborník. Vysvetľujte druhy emócií už deťom, ktoré zatiaľ nevedia odpovedať, je to vklad do budúcnosti. Americký psychológ D. J. Goleman stanovil osem základných emócií, ktoré vám môžu byť návodom: hnev, láska, smútok, prekvapenie, strach, rozhorčený odpor, radosť a hanba.

 

Zvládanie emócií

Podobne mylné, ako odvelenie dieťaťa preč z miestnosti, sú klasické pokyny v obchodoch „ihneď sa upokoj“ alebo „správaj sa normálne“. „Dôležité je naučiť dieťa – a koniec koncov i samých seba – s emóciami pracovať,“ radí Lukáš Šlehofer. V afekte nemá príliš význam niečo rozoberať, k situáciám sa však vráťte neskôr. Vysvetľujte, že váľať sa v kaluži je naozaj nežiaduce, a nebojte sa použiť ako príklad i seba samých. Že sa viete sami rozčúliť a čo vám pomáha upokojiť sa.

Schopnosť motivovať sám seba

Poznali ste niekedy pocit, že rozum radí jednu vec, ale „niečo okolo žalúdka“ vám hovorí opak a nakoniec sa rozhodnete podľa toho? Všímajte si prejavy emócií svojich detí a neberte ich na ľahkú váhu, nie je to totiž vždy lenivosť, čo im berie chuť ísť na krúžok.  „Učíme deti riadiť sa rozumom, ale emóciám by sme mali tiež dopriať sluch. Keď je racio navyše spojené s poslušnosťou, je to mechanizmus, ktorý deťom napríklad bráni ohlásiť šikanu alebo obťažovanie,“ upozorňuje Lukáš Šlehofer. „Emócie im síce povedia, že je niečo zle, ale racio radí ‚počúvaj dospelého za každú cenu‘, čo môže mať fatálne následky.“ 

Vnímavosť k emóciám iných ľudí

Poznávať emócie ostatných je užitočné umenie a nie každý ho ovláda. Trénovať môžete hrou: skúste s deťmi hádať cestou vlakom, čo asi prežívajú ostatní spolucestujúci, alebo sa hrajte nad obrázkami v knižke. To všetko vedie deti k empatii a umeniu napojiť sa na atmosféru, čo určite neskôr výborne využijú.

Umenie medziľudských vzťahov

Uspokojivé medziľudské vzťahy závisia do značnej miery od toho, či je človek „schopný vcítiť sa do emócií ostatných a prispôsobiť tomu svoje konanie“. „Keď čítame deťom rozprávku, je dobré sa na nejakom mieste zastaviť a porozprávať sa,“ odporúča skvelý tip Lukáš Šlehofer. Dobrou voľbou je tiež nájsť každý deň vec, ktorá sa nám podarila a vyvolala príjemné pocity, a v smutnejších chvíľach sa k nej vracať. Toto posilňuje aj pozitívne životné naladenie, ktoré nám často chýba.“ 

Foto: Shutterstock