• Buďte k dispozícii, ponúknite svoju prítomnosť a pomoc. „Ale aj načúvajte, či ju postihnutá žena odo mňa chce a v akej podobe,“ upozorňuje psychologička Danuša Jandourková. „Utešovanie väčšinou nie je to, čo žene pomôže. Potrebuje mať pocit, že sa s ňou niekto o jej smútok delí, že jej niekto rozumie. Väčšinou máme tendenciu pomáhať podľa toho, čo si myslíme, že by v danej situácii pomohlo nám. Ale každý to môže mať inak. Niekomu urobí psychicky dobre, keď ho vytiahnete do spoločnosti, inému to, že si s ním doma dáte čaj a jednoducho ho vypočujete. Načúvajte!“
  • Skúste prehltnúť vety, ktoré vám najskôr napadnú ako prvé, pretože ženy, ktorá práve prišla o dieťa, sa môže v prvej chvíli bolestne dotknúť i tá najbanálnejšia fráza, hoci prenesená s dobrým úmyslom. Planá útecha typu „aspoň viete, že ste plodní“, „už máš dve zdravé deti“, „podarí sa to nabudúce“ alebo „to si vôbec nedokážem predstaviť!“ (v prípade, že už máte deti) môžu vyznieť necitlivo. Čo tak len vyjadriť ľútosť a empatiu, spýtať sa: „Chceš o tom hovoriť?“ Alebo jednoducho ju ubezpečiť „som tu pre teba“ alebo „so mnou môžeš plakať“.
  • Pokiaľ máte takú istú skúsenosť, povedzte to. Aj keby sa vám to isté stalo pred dvadsiatimi rokmi a bola to pre vás prehistória. Kamarátke sa uľaví, keď zistí, že v tom nie je sama a nie je „čudná“, že s ňou nie je „niečo v neporiadku“. Vedomie, že ide o vcelku bežnú, hoci zlú životnú situáciu, môže veľmi uľaviť. Neskôr môžete ponúknuť svoj dnešný náhľad, možno ste si potom uvedomili, že vtedy bolo tehotenstvo „zle načasované“ a dieťa ste potom mali za oveľa lepšej konštelácie...