Čo s herniou?

Keď sa nám narodila Ela, krátko po návrate z pôrodnice som si všimla, že začína mať vystúpený pupček,“ rozpráva tridsaťdvaročná Martina. „Pokiaľ je pokojná, tak to skoro nevidieť, ale len čo sa rozplače, a Elinka je, bohužiaľ, dosť plačlivé bábätko, hrčka hneď ,vylezie‘. Tak isto, keď tlačí.

Bolo mi jasné, že ide o pupočnú herniu, aj keď u staršej dcérky som sa s týmto problémom nestretla. Bojím sa, že budeme musieť ísť na operáciu...“ Pediatrička Martine zatiaľ odporučila, aby Ele kúpila herniový pás.

Zjednodušene povedané, ide o širší pruh látky s vankúšikom z penovej gumy, ktorý pomáha pruh „zatláčať“ späť. „Elinka ho nosí prakticky nonstop, okrem kúpania. Má ho už mesiac a zdá sa mi, že sa hernia trochu zmenšila. Kiežby to naozaj pomohlo,“ dúfa Martina. Ela sa pasuje s pupočnou herniou, ktorá je v dojčenskom veku pomerne častá a obvykle vzniká skoro po narodení.

Pod pupočnou jazvou totiž ostáva väzivový kruh, ktorý môže byť viac otvorený a pri zvýšenom vnútrobrušnom tlaku (ten u bábätiek spôsobuje hlavne plač alebo tlačenie, prípadne kombinácia oboch: častý plač v období novorodeneckej koliky) sa tlakom črevných kľučiek rozširuje.

V mieste pupočnej jazvy sa potom koža vyklenuje, a keď tam dieťatku siahnete, nahmatáte otvor. Len čo sa dieťa utíši, na brušku odrazu nie je nič vidieť. Preto sa (nepekne) hovorí, že dieťatko si pruh vyrevalo. Tak to však je i nie je.

Aj tu totiž hrá istú rolu vrodená dispozícia. Potvrdzuje to i Martina: „Keď som o hernii povedala svokre, vyhlásila, že jej syn, Elinkin ocko, vraj ako malý mal herniu tiež a operovali ho.“ Ako upresňuje detská lekárka Dana Nedelková: „Hernia sama osebe nie je dedičná, ale dispozícia k nej môže byť.“

Pupočná hernia sa ľahšie vytvorí u detí s ochabnutou kožou i svalovinou (často býva združená s rozstupom priamych brušných svalov), preto častejšie postihuje predčasne narodené, u ktorých býva svalové napätie znížené, a zároveň sa často vyskytuje tzv. diastáza (rozstup) priamych brušných svalov, ďalej u hypotrofických dojčiat s pomalým prospievaním a tiež u bábätiek s ďalšími, vážnejšími zdravotnými problémami.

Prítomnosť pupočnej hernie však nie je vylúčená ani u celkom zdravého dieťatka. „Všeobecne platí, že príčina vzniku hernie nie je známa. V prípade pupočnej hernie určite pripadá do úvahy súvislosť s diastázou, jednako len nie každé dieťa s diastázou má pupočnú herniu,“ podotýka skúsená detská lekárka.

Najväčšie riziko? Priškripnutia

Pupočná hernia, o ktorej bola až dosiaľ reč, je bežnejší typ. Okrem nej sa u novorodencov môže objaviť, už menej často, slabinová hernia. „Tá je, na rozdiel od pupočnej hernie, nebezpečná pre riziko priškripnutia, ktoré má príznaky náhlej príhody brušnej,“ upozorňuje pediatrička.

„Preto sa slabinová hernia väčšinou rieši hneď. Len čo sa objaví, posiela pediater bábätko na vyšetrenie k chirurgovi, potom sa čo najskôr operuje.“ U donosených detí sa objavuje vzácne, len v 3,5 až 5 %, u nedonosených asi
v 10 % prípadov a u bábätiek s pôrodnou hmotnosťou pod 1 kg až v 30 % prípadov.

Až šesťkrát častejšie ňou trpia chlapčekovia, zvlášť ak majú nezostúpený semenník. Slabinová hernia môže byť viditeľná hneď po narodení, niekedy sa však objaví i neskôr. A pretože k 25 až 30 % priškripnutí dochádza v priebehu prvého polroka života, s operáciou rozhodne nemožno otáľať.

Čo sa pri priškripnutí deje a prečo je také nebezpečné? Pri hernii sa orgány z dutiny brušnej, napríklad tenké či hrubé črevo, ale i vaječníky alebo vajcovody, u chlapčekov cievy semenníka a semenovodu, dostávajú slabinovým kanálom mimo túto dutinu. Keď sa v ňom stlačia, nie je možné ich ľahko vrátiť späť do dutiny brušnej, a to je práve priškripnutie.

Následný opuch a zlé prekrvenie môžu v krajnom prípade viesť až k odumretiu príslušného orgánu. Príznaky priškripnutia neprehliadnete: prejavuje sa vyklenutím v slabine, bolesťou a zväčšením bruška a vracaním. Riziko priškripnutia pupočnej hernie je však, našťastie, „len“ 12 až 17 %.

So skúsenosťou so slabinovou herniou u dcérky sa na Facebooku Maminky zverila Ilona Š.: „Mala presne mesiac, keď jej manžel pri prebaľovaní našiel hrčku v podbruší. Na ultrazvuku zistili, že v hernii má vaječník, a keby sa jej priškripla, prišla by oň, preto musela ísť na operáciu. Všetko dobre dopadlo, jazvičku by som asi už ani nenašla.“

Operácia sa robí v celkovej anestézii a v zahraničí, napríklad v USA, dokonca i ambulantne. Už z toho je zrejmé, že nejde o nijako náročný zákrok. U nedonosených detí sa hernia operuje ešte pred prepustením z novorodeneckej jednotky intenzívnej starostlivosti.

Príroda si poradí!

Oproti tomu pri pupočnej hernii je priškripnutie v detskom veku extrémne vzácne a okamžitá operácia nie je nutná. Väčšina pupočných hernií, ktoré sa objavia pred 6. mesiacom veku bábätka, sa do prvých narodenín spontánne zahojí. To platí hlavne o malých herniách, teda o tých do dvoch centimetrov.

Aj veľké hernie (môžu mať až päť centimetrov) však v niektorých prípadoch zmiznú, len to trvá dlhšie. „Pupočná hernia môže skutočne vymiznúť sama, a to obvykle do osemnásteho mesiaca. Potom už spravidla ostáva,“ konštatuje doktorka Nedělková.

„Nie je nebezpečná, ide skôr o kozmetický defekt, ktorý sa operuje podľa dohody rodičov s chirurgom.“ V každom prípade však treba herniu sledovať, najmä to, či sa nezväčšuje. Ako je možné, že sa hernia postupom času „sama od seba“ uzavrie? Ako dieťa rastie, jeho svalstvo i väzivo sa prirodzene zosilňuje (a tiež sa tvorí „zdravý“ tukový vankúš).

Príroda teda tento problém veľmi často vyrieši sama. Pokiaľ však hernia pretrváva i v predškolskom veku, už je namieste uvažovať o operácii, pretože u väčších detí môže spôsobovať opakované bolesti brucha. A čo onen herniový pás, ktorý Martine odporučila pediatrička?

„Herniový pás, lepenie náplastí a ďalšie opatrenia majú iba doplnkový význam. Neuškodia, ale ani nevyliečia. V niektorých prípadoch však môžu stav zlepšiť,“ hovorí odborníčka. Potvrdzujú to i mamičky, ktoré sa k téme vyjadrili na našom facebookovom profile.

Petra M. napísala: „Malý mal pruh, keď mal asi tri mesiace, a pediatrička mu predpísala herniový pás. Zo začiatku ho nosil nonstop a asi po mesiaci už len cez deň. Pruh sa zatiahol a už má viac než pol roka pokoj.“ Pokiaľ sa však napriek všetkému ukáže, že bude najlepším riešením operácia, ničoho sa vy ani dieťatko neobávajte.