Marika Šoposká, herečka
S prácou som začala asi štrnásť dní po pôrode, keď som išla do dabingu. Po dvoch mesiacoch som sa pomaly začala vracať do divadla. A to hlavne kvôli sebe, aby som mohla občas ísť medzi ľudí a nezačalo mi medzi plienkami úplne hrabať.
Je fakt, že pri plnom dojčení je trochu stres to časovo zorganizovať. Ale môj synáčik má so mnou trpezlivosť, je dobrý a prispôsobivý a občas mi dovoľuje sa kvôli práci vzdialiť. Opatrovateľku zatiaľ nemám, myslím, že je na to syn ešte malý. Hlavne má ocka, dve skvelé babičky a deda a moje kamarátky, ktoré ho rady strážia a on im za to platí úsmevom.“
Lucia Grošaftová, PR manažérka Nike
„Do práce som sa vrátila, keď mal malý pol roka. Nie je ľahké od neho odchádzať, zvlášť v období, kedy objavuje nové veci, je veľmi akčný a je s ním naozaj zábava, ale verím, že to obaja zvládneme. O to viac sa teším na dobu strávenú s ním, keď vôbec neriešim nič iné.
Občas som mala pocit, že sa mu aj tak nestíham venovať naplno medzi praním, žehlením a varením. Teraz sa snažím venovať len jemu, keď sme spolu, a tie chvíle si naozaj užiť. Myslím, že je pre neho dobré, keď pozná nové tváre a nezvykne si len na tú moju.“
Veronika Švihelová, novinárka
„Už od šestonedelia som pracovala z domu ako novinárka na voľnej nohe. Do práce som sa vracala, pretože som chcela ostať v kontakte aj s nematerským svetom a moja práca ma baví. Už od narodenia Kryštofa som angažovala paniu na opatrovanie, dodnes je ako naša tretia babička.“