Televízia je šikovný spôsob, ako deti ľahko a rýchlo zabaviť, či už chcete „v pokoji“ uvariť, pracujete z domu a deti práve ochoreli, alebo len potrebujete chvíľku oddychu. Proti víkendovým ránam pri rozprávkach alebo večernému animovanému filmu nemožno nič namietať; problém nastáva až vtedy, keď sa sledovanie televízie „zvrhne“ na jedinú výplň voľného času.
Kde je tá správna miera?
Nedá sa presne povedať, že napríklad hodina denne je v poriadku a hodina a pol už je „veľa“. Záleží práve a len na tom, aby vášmu potomkovi ostával dostatok priestoru na iné (a dôležitejšie) aktivity. „Pokiaľ deti denne niekoľko hodín sledujú televíziu, zákonite im tento čas musí chýbať inde,“ potvrdzuje detská psychologička Tereza Beníšková.
„Predškoláci potrebujú pre zdravý vývoj veľa pohybu. Je pre nich prirodzené behať, skákať, trénovať obratnosť a koordináciu. Zároveň je žiaduce, aby trávili čas s ostatnými deťmi, učili sa s nimi spolupracovať, súperiť, riešiť konflikty, naučiť sa presadiť. Deti by sa mali vedieť i hrať, a to s bábikami, vláčikmi, autíčkami, stavebnicami, sústrediť sa na hru,“ vraví odborníčka.
„A všetky tieto činnosti sa ťažko robia zároveň so sledovaním televízie. Preto ,televíznym deťom‘ asi budú chýbať niektoré schopnosti, ktoré by si v tejto vývojovej fáze mali osvojiť. Je teda dobré viesť deti nielen ku hre so súrodencami či kamarátmi, ale i k samostatnému hraniu. Kreslenie a maľovanie, modelovanie, všelijaké tvorenie, to všetko sú činnosti, ktoré rozvíjajú nielen fantáziu (a trpezlivosť), ale i jemnú motoriku. Oproti tomu televízia učí vašich potomkov (len) pasívnej zábave. Dieťa nemusí nič robiť, len stisne gombík, a celý svet príde za ním. Deti, ktoré sa často dívajú na televíziu, sa bez nej obvykle nedokážu samy zabaviť,“ potvrdzuje detská psychologička.
Rodinný rituál
Na druhej strane môže byť spoločné sledovanie televízie príjemným spôsobom, ako relaxovať. Zo sledovania (konkrétneho a dobre vybraného) filmu či seriálu sa dokonca môže stať rituál. Čo tak pripraviť si vopred a spoločne zdravé občerstvenie, priniesť si vankúše a deky a potom sa k sebe s deťmi pritúliť? Naopak, úplne nesprávne je nechávať telku od rána do večera bežať ako kulisu. „Televízia je dobrý sluha, ale zlý pán. Pri rozumnom sledovaní môže priniesť do života obohatenie, ale ak je stále pustená, ľudia spolu väčšinou nedokážu dobre komunikovať, zvuk z televízora ruší sústredený dialóg,“ hovorí detská psychologička.
„Bolo by fajn sledovať len vybrané programy a potom televízor zase vypnúť. Dať deťom priestor, aby program doznel, pozhovárať sa o ňom. Aby mali možnosť to, čo práve videli, spracovať, nie to hneď prebíjať ďalšími rozprávkami. Môžu trebárs nakresliť obrázok z videného príbehu alebo sa naň zahrať s hračkami,“ vysvetľuje špecialistka. Deti majú prirodzené sklony prepájať to, čo videli, so svojou vlastnou hrou, preto i televízne rozprávky ako prvotne pasívna zábava môžu, paradoxne, prispieť k rozvíjaniu fantázie a obohateniu „herného spektra“ dieťaťa.
Súvisí to i s tým, akým spôsobom naši malí vnímajú. „Predškolské deti ešte nedokážu poriadne odlíšiť skutočnosť a televíznu realitu,“ podotýka špecialistka a dodáva: „Často veria, že tak, ako je to v televízii, je to i v skutočnosti, niekedy to však nedochádza ani nám dospelým. Keď trávia sledovaním televízie priveľa času, môžu potom byť zo svojho skutočného života sklamané. Navyše nedokážu filtrovať, že nie všetko, čo je povedané v reklamách, tak skutočne aj je. Majú pocit, že to, čo vidia, musia mať, inak ich život nebude stáť za to, inak nebudú správnym chlapcom alebo správnym dievčaťom, a sú nešťastní, keď im rodičia všetky inzerované veci odmietajú kúpiť. Tu pomôžu dve veci: s deťmi všetko prebrať alebo púšťať len samotné rozprávky.“
„A ty tú rozprávku nepoznáš?!“
Kontakt s vrstovníkmi môže byť, napodiv, ďalšia vec, ktorá sledovanie televízie podporuje. „Deti, ktoré nepoznajú to, na čo sa ostatní dívajú, sa môžu cítiť trochu vyčlenené. Ale kvôli tomu nie je nutné mať televízor. Rozprávky a filmy možno púšťať na počítači alebo tablete a v dobe, kedy nám to vyhovuje,“ navrhuje psychologička. „Deti sa potrebujú stretávať s čítaním, je dobré podporovať v nich čitateľstvo už odmala,“ odporúča odborníčka a upozorňuje, že ide o celkom iný typ vnímania: „Podnet na obrazovke nevydrží dlho, obrázky sa rýchlo striedajú, sú farebné, ide k nim zvuk.“
Deti, ktoré sa veľa dívajú na televíziu, mávajú často problémy so sústredením, čo sa môže, samozrejme, podpísať i na školskom prospechu. „Tieto deti neudržia pozornosť pri knižke alebo pri výklade, pretože učiteľ nie je a nemôže byť taký klipový, striedať farby a meniť zvuky ako televízor. Ten, navyše, nepodporuje aktívne myslenie, nedáva dosť priestoru na premýšľanie,“ dodáva detská psychologička a znovu zdôrazňuje, že hlavné je nájsť tú správnu mieru.
„Ide o to, aby sledovanie televízie neprerástlo rodičom cez hlavu. Aby sa dieťa dostatočne hýbalo, chodilo von, malo kamarátov, vedelo sa hrať a malo priestor na hranie. Aby s rodičmi robilo aj iné činnosti, ako len spoločné sledovanie obrazovky a niekedy vydržalo celý deň bez zapnutého televízora a nezrútilo sa z toho. Pokiaľ sa tieto pravidlá dodržia, malo by byť sledovanie televízie v poriadku,“ dodáva expertka na záver.
Foto: Shutterstock